Španielčina má na rozdiel od slovenčiny iba dva rody – mužský a ženský. Slová v slovenčine a španielčine sa preto zvyčajne nezhodujú! Napr. láska je rodu ženského, el amor však rodu mužského.

 

Obyčajne bývajú podstatné mená rodu mužského zakončené písmenom o a ženské písmenom a :

  •  el chico - chlapec
  •  la chica - dievča


Môžu sa však končiť aj inak:

  • el amor - láska

  • el corazón – srdce

  •  

    el profesor – profesor, učiteľ

     

  • la frase - fráza, veta

  • la tarde - popoludnie

  • la ciudad – mesto

 

A pri niektorých podstatných menách je rod napriek koncovke iný (napriek tomu, že sa končí na  a alebo o):

 

 

  • el día - deň
  • el problema – problém
  • el idioma – jazyk
  • el poema – báseň
  • el sofá - pohovka, gauč
  • la foto – fotografia
  • la mano – ruka

 
Je preto vhodné sa slová učiť vrátane ich rodov. Každý slušný slovník by mal rod pripodstatných mien  uvádzať, hoci  pomocou skratiek nm a nf. 

 

Členy

Spravidla (ale nie vždy) stoja pred podstatným menom vo vete určitý alebo neurčitý člen. V španielčine máme, v závislosti na rode, určité členy el a la a neurčité ununa.

 

Určitý člen sa používa, keď hovoríme o veciach jedinečných alebo bližšie určených, zatiaľ čo členy un a una používame pri veciach nových, o ktorých sa doteraz nehovorilo. Je to všetko však zložitejšie a zbytočne by vás to plietlo.

 

Príklad: Hay un parque cerca mi casa. El parque se llama Zámocký park. Blízko môjho domu je park. Ten park sa volá Zámocký park.

 

V druhej vete používame určitý člen, pretože hovoríme o parku, ktorý sme už predstavili v predchádzajúcej vete. Táto veta by sa dala napísať pomocou osobného zámena: Él se llama Zámocký park.



Použitá literatúra:
http://estudiante.cz/