Ríša Inkov (12. – 16. storočie) sa rozkladala v Južnej Amerike, na území dnešných štátov Peru, Ekvádor, Bolívia, Chile a Argentína. Jej obyvateľov nazývame Inkovia. Bola to najlepšie organizovaná ríša v Latinskej Amerike. O jej zánik sa zaslúžili Španieli, vedení Franciscom Pizzarom.

 

 

Stručné dejiny do príchodu Španielov

Podľa tradície vznikla ríša Inkov asi okolo roku 1200 a založil ju legendárny prvý vládca Manco Capac, zakladateľ mesta Cuzco – hlavné mesto ríše. Za vlády Pachacutiho (1438 –1471) došlo k značnému rozšíreniu územia, bol zavedený kult boha slnka (Inti), vznikli veľkorysé stavby a došlo k hospodárskemu rozmachu. Najväčšiu rozlohu ríša dosiahla ríša za vlády inku Huyana Capaca (1493 – 1527), ktorý dal vybudovať druhé hlavné mesto Tomebamba. Po jeho smrti (1527) vypukla občianska vojna, v ktorej bojovali o moc jeho synovia: na juhu vládnuci Huascar (centrum - Cuzco) a na severe vládnuci Atahualpa (centrum - Tomebamba). Nakoniec sa vlády zmocnil Atahualpa (1532).

 

 

Dobytie ríše Inkov (1531 – 1535)

Práve v čase občianskej vojny, v roku 1531, prišli do ríše Španieli pod vedením Francesca Pizarra (1476 -1541) avyužili vnútorné nezhody. Pizzaro zajal inku Atahualpu a za jeho slobodu požadoval miestnosť naplnenú zlatom. Hoci Inkovia požiadavku splnili, Pizzaro svoj sľub nedodržal, Atahualpu zabil (1533) aríšu veľmi rýchlo dobyl (1535). Hlavné mesto Cuzco bolo vyplienené a v roku 1535sa novým hlavným mestom stalo Lima. Pre pokoj v krajine boli dosadení noví inkovia, ktorí sa však proti Španielom stále búrili a vláda Inkov skončila popravou posledného inku Tupac Amara I. v roku 1572. Ku skaze Inkov prispeli aj choroby, ktoré priniesli Španieli a Inkovia ich nevedeli liečiť a neboli voči nim imúnni (napr. ovčie kiahne).

 

 

Štátne a spoločenské zriadenie Inkov

Na čele ríše stál najvyšší inka – sapay inca (uctievaný ako ,,syn boha Slnka“). Symboly jeho moci boli ťažké zlaté kotúče, ktoré nosil on a jeho rodina na ušiach. Patrila mu všetka pôda, iba časť z nej venoval kňažstvu a ľudu, hlavnú časť si ponechával pre seba a pre svoju šľachtu (aristokraciu). Jeho sídlom a náboženským centrom bolo mesto Cuzco.

V jednotlivých oblastiach ríše vládli z poverenia panovníka aristokratickí úradníci – starali sa o chod miest, dozerali na remeselnú a poľnohospodársku výrobu. Dôležitú pozíciu v štáte mala vrstva kňazov a  armáda, ktorá okrem získavania území a potláčania vzbúr organizovala aj násilné presídľovanie obyvateľstva.

Základnou spoločenskou jednotkou Inkov bolo pôdne spoločenstvo ailju – spoločenstvo viacerých rodín, spoločne obhospodarujúcich vymedzenú oblasť a spoločne užívajúcich pôdu, dobytok a úrodu. Každý mal právo na obrábateľnú pôdu veľkú asi 100-krát 50 m, v čase neúrody živili obyvateľov štátne sýpky. Každý mal prácu, ale nikto za ňu nebol platený. Dobytok mal iba kráľ, neexistovali dane a clo, ale ľud bol povinný obrábať kráľovské pozemky, opatrovať obilie v sýpkach, pásť stáda, stavať vodovody, mosty a cesty, obstarávať poštu a zúčastňovať sa na vojenských výpravách. Rovnako remeselníci pracovali pre celý národ.


 

Jazyk a písmo

Inkovia používali jazyk kečua – pôvodne ním hovorili obyvatelia trávnatej krajiny Kečua, ktorú si Inkovia podmanili. Pôvodný jazyk Inkov nie je známy a kečuánčina sa stala oficiálnym jazykom až v roku 1438. Slovník a gramatiku kečuánčiny zostavili Španieli koncom 16. storočia.

Inkovia nepoznali klasické písmo, ale používali systém šnúrok s uzlami - kipu. Nebolo to klasické písmo, ale mnemotechnická pomôcka (pomôcka na podporu pamäti). Zauzlené šnúrky, zostavené podľa desiatkovej sústavy, sa vždy odovzdávali s ústnym posolstvom, bez ktorého by boli nezrozumiteľné. Kipu tvorila hlavná šnúrka a menšie farebné šnúrky, v určitých odstupoch zauzlené. Vzdelanie bolo prístupné len bohatým vrstvám.


Kipu – uzlíkové písmo

Hordern, N. a Dresner, S. a Hillman M.: Objavovanie Ameriky, Mladé letá, Bratislava 1989.


 

Náboženstvo

Náboženstvo tvorila zmes miestnych náboženstiev a prvkov mágie a hralo dôležitú úlohu v každodennom živote Inkov. Pri obradoch bolo časté obetovanie zvierat (morčiat a lám), zriedkavo ľudí. Pôvodne bol najvyšším bohom Viracocha (Huiracocha), podľa predstáv stvoril svet a vyformoval prvých ľudí z hliny. Viracocha stvoril všetkých ostatných bohov, zároveň aj hlavného boha Slnka Inti. Ďalší významní bohovia boli Illapa – boh hromu a dažďa a bohyňa Mesiaca a manželka Slnka Quilla. Vládca (inka) sa považoval za syna Intiho a jeho žena za stelesnenie Quilly. Medzi ľudom sa obľube tešila Pachamama – matka zeme. Inkovia verili v posmrtný život a verili, že mŕtvi prežijú iba v suchu a zime.
Preto ich pochovávali do jaskýň, vysoko položených v horách, niekedy na vrchole hory. Obyčajní ľudia boli pochovaní do piesku alebo otvorenej skaly. Bohatí obyvatelia mali veľkolepé hroby a hrobky.

Inkovia pužívali vlastný kalendár - rok delili Inkovia na dvanásť mesiacov, z toho mal každý názov a bol zasvätený určitej slávnosti. Mali aj týždne,ale nevieme koľko mali dní.


 

Cesty a obchod Inkov

Ríša Inkov (Tahuantinsuyu) sa v  období najväčšieho rozkvetu (1525) rozkladala v dĺžke asi 3 500 kilometrov a prechádzalo ňou množstvo ciest. Po dobytí nového územia sa najprv vybudovala cesta do hlavného mesta Cuzco. Cesty, široké od 2 do 15 metrov a vydláždené kameňom, slúžili na obchodné a vojenské účely. Vďaka cestám sa vybudovala aj informačná sieť. Na šírenie správ využívali Inkovia štafetových bežcov – poslov časki. V ríši bola sieť kuriérskych staníc (s nepretržitou 24 hodinovou službou), vzdialených od seba asi 2,5 km. Každý posol odbehol čo najrýchlejšie a bez zastávky okolo 5 km po najbližšiu stanicu, odovzdal správu a tam ju prebral ďalší posol, ktorý bežal podobne dlhú vzdialenosť k ďalšej stanici, až kým správu nedoručili na miesto určenia. Denne štafetoví bežci prešli 250 - 400 kilometrov. Tento systém bol veľmi praktický a Španieli ho na dobytom území využívali až do roku 1800.

Mosty (most sa nazýval čaka) boli posvätné a ich poškodenie sa trestalo smrťou. Najväčší most Apurimac–čaka existoval od roku 1350 do roku 1890, bol najslávnejší a prepájal horskú roklinu nad riekou Apurimac. Tvorili ho laná spletené z listov rastliny agáva, hrubé ako telo človeka a dlhé 50 metrov. Cesty, mosty a tunely budovali väčšinou obyvatelia, ktorí nedokázali platiť dane. Obchod Inkov bol kontrolovaný štátom, najčastejšie sa obchodovalo s drahokamami, zlatom, striebrom a vzácnymi kovmi, ale aj z bežnými výrobkami, plodinami a zvietatami. Ľudia nemuseli na trhu platiť, ale mohli vymieňať tovar za tovar.

Veľa Inkov sa usadilo vysoko v horách, obrábali pôdu, obchodovali, cestovali a vymysleli inteligentný zavlažovací systém – akvadukty a kanály privádzali vodu na polia, ktoré hnojili vtáčím trusom. V roku 1911 Hiram Bingham objavil mesto Machu Picchu v Peru - náboženské centrum Inkov hlboko v horách.


 

Poľnohospodárstvo a remeslá

Inkovia pestovali okolo 40 druhov rastlín (napr. kukuricu, zemiaky, fazuľu, kešu orechy, rajčiny, papriku, kávu, hrušky, avokádo, papáyu, jahody a iné) a domestikovali najviac zvierat v Amerike (kačica, lama, pes, morča, alpaka). Inkovia chovali morské prasiatka kvôli mäsu, ktoré jedli len počas osláv a ceremónií. K domácim zvieratám patrili aj lamy, ktorých mäso sa nejedlo veľmi často. Lama bola veľmi vzácne zviera, ktoré sa väčšinou využívalo na prepravu a vlnu, ale bola aj zdrojom mäsa. Inkovia nepoznali kone a nepoužívali vozy, preto boli cesty pravdepodobne určené najmä pre karavány lám a peších.

Inkovia vynikali v lekárstve, astrológii, geometrii a matematike. Tavili kovy, získavali tak bronz, kopali šachty pod zemou, kde ťažili zlato a striebro. Venovali sa tkáčstvu, hrnčiarstvu a spracovaniu kovov, najmä zlata. Preslávené boli inkské zlaté poklady, ktorých väčšinu získali (a roztavili) Španieli.Stavali monumentálne lichobežníkové chrámy bez akéhokoľvek spojiva. Hrany kameňa boli presne vybrúsené tak, aby do seba zapadali a tým sa vytvoril múr. Lekárstvo bolo na vysokej úrovni. Lekármi boli čarodejníci - šamani, využívajúci liečivú silu prírody (poznali chinínovník na liečbu malárie, rastlinu koka a iné) a rôzne tajné zaklínadlá.



Zopakujte si:
1. Kde sa rozkladala ríša Inkov, aké bolo jej hlavné mesto?
2. Čo vieš o histórii ríše Inkov, kto a čo spôsobilo jej zánik?
3. Aký jazyk a písmo používali Inkovia?
4. Čo/kto je: lama, koka, Machu Picchu, čaka, časki, Inti, Atahualpa, Tomebamba?

Použitá literatúra:
Múcska, V. a Skladaný, M.: Európa v období stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1996.
Hordern, N. a Dresner, S. a Hillman M.: Objavovanie Ameriky, Mladé letá, Bratislava 1989.
Encyklopédia histórie sveta, Ottovo nakladatelství, Praha 2010.

Zdroje obrazkov:
Hordern, N. a Dresner, S. a Hillman M.: Objavovanie Ameriky, Mladé letá, Bratislava 1989.