Ríša Aztékov(14. – 16. storočie) sa rozkladala na území Strednej Ameriky - dnešného Mexika. Zo svojho hlavného mesta Tenochtitlán ovládali Aztékovia v 15. storočí celé Mexiko. Preslávili sa krvavými ľudskými obetami bohom a stupňovitými pyramídami. Skazu ich ríše spôsobili Španieli na čele s Hernandom Cortésom.

 

 

Dejiny do príchodu Španielov

Podľa legendy, predkovia Aztékov prišli v 13. storočí zo severu, z územia nazývaného Aztlán („Biela zem“), na juh Mexika. Pôvodne sa delili na južných Aztékov (Mexikov, Tenochkov) a severných Aztékov. Keď prišli k ostrovu na jazere Texcoco, uvideli orla sediaceho na kaktuse a požierajúceho hada. Tento výjav bol naplnením proroctva, ktoré hovorilo, že na tomto mieste nájdu svoj nový domo. Aztékovia tam preto postavili svoje mesto Tenochtitlán (názov mesta znamená „miesto, kde rastie kaktus tenochtli“), ktoré sa okolo roku 1400 stalo hlavným mestom Aztékov. Vybudovali tu umelé ostrovčeky, na ktorých žili, obrábali kukuričné polia a ovocné záhrady. Tenochtitlán stál na jazernom ostrove a s pevninou ho spájali tri vyvýšené hrádze. V centre mesta boli chrámy, pyramídy, paláce a záhrady. Po kanáloch mesta sa plavili člny.

Aztékovia rozšírili svoju nadvládu nad ostatnými kmeňmi, od ktorých prevzali jazyk a náboženské zvyky a vybudovali mohutnú ríšu s takmer 12 miliónmi obyvateľov. Porazené národy im museli odvádzať dávky drahých kovov, šperkov, ozdobných pier, kakaa, gumy, ale aj ľudí, ktorých obetovali bohom. V roku 1428 Tenochtitlán, Texcoco a Tlacopán vytvorili „Trojspolok“ a od tohto roku tradične hovoríme o Aztéckej ríši. Stalo sa tak za vlády Itzcóatla. Tieto tri mestá spájala daň, ktorú im museli platiť mestá a provincie: zlato, drahokamy, odevy, perá, kukurica. Najdôležitejším členom Trojspolku bolo Tenochtitlán: vládca Tenochtitlánu riadil zahraničnú politiku a spoločné vojsko, vládca Tlacopánu riadil umenie a remeslá a vládca z Texcoka riadil zákonodarstvo.

Nasledujúcimi vládcami Tenochtitlánu boli Montezuma I. (1440 – 1469), Axayacatl (1469 – 1481), Tízoc (1481 – 1486) a Auítzotl ( 1486 – 1503). Za vlády Montezuma II. (1503 – 1520) sa rozšírili krvavé obety.

 

                       Výchova detí                                                      Krvavé obety

Múcska, V. a Skladaný, M.: Európa v období stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1996.

 


Dobytie ríše Aztékov

Náboženstvo a civilizácia Aztékov boli zničené v rokoch 1519 – 1521 hŕstkou španielskych rytierov (asi 550 ľudí a 15 koní), ktorým velil kapitán Hernando Cortés (1485 - 1547). Ten sa rozhodol hľadať „zlatú ríšu“ (El Dorado). Španieli sa vylodili na polostrove Jukatan a išli pozdĺž pobrežia. Indiánske národy, ktoré už mali dosť krvavého teroru a vlády Aztékov, sa pripojili k Španielom, aby spoločne dobyli hlavné mesto Tenochtitlán. Zvesť o blížiacich sa vojskách bielych ľudí na koňoch nahnala strach poverčivým Aztékom a hlavne ich kráľovi Montezumovi II., ktorý veril, že roku 1519 sa vráti legendárny kráľ – boh Quetzalcoatl. Cortésa v roku 1519 a kráľ privítal ako očakávaného boha (podobal sa totiž na vyobrazenie boha Quetzalcoatla s bielou tvárou a čiernou bradou). Španielov ubytovali v najkrajších palácoch. Po šiestich mesiacoch pobytu v meste tam Cortéz ponechal 140 svojich žoldnierov a s ostatnými sa vydal na pobrežie Veracruz, aby tam zúčtoval so vzbúreným vojskom Narvaeza. Cortés rozdrvil protivníka a porazení žoldnieri ochotne posilnili jeho oddiely. Zatiaľ Aztékovia podnietili v Tenochtitlane vzburu proti Španielom. Keď Cortés dotiahol do hlavného mesta, prebiehal tam urputný boj. 30. júna 1520 sa pod rúškom noci dali Španieli na ústup z mesta. Len časti vojska sa podarilo ujsť, ostatní buď zahynuli v boji, alebo boli obetovaní bohom v aztéckych svätyniach. Po prehratom boji Cortés zostavil svoje oddiely a posilnený o stotisíc indiánskych spojencov vtrhol v máji 1521 do hlavného mesta Aztékov. Obliehanie Tenochtitlánu začalo práve v čase, keď sa veľmi rozšírili kiahne. Pre Aztékov mala táto pre nich neznáma choroba hrozné dôsledky.

13. augusta1521 sa posledný aztécky vládca, Cuauhtémoc, vzdal Cortézovi. Španieli vstúpili do mesta Tenochtitlán, úplne ho zničili a zabili asi 120 až 240 tisíc jeho obyvateľov. Z mocnej Aztéckej ríše sa stalo Nové Španielsko na čele s guvernérom Hernandom Cortésom.

 

 

Aztécka spoločnosť

Aztécka spoločnosť fungovala podľa vojenských pravidiel. Mladí muži od 15 do 22 rokov absolvovali vojenský výcvik a žili vo vojenskej jednotke (pripomína to zriadenie v sarovekej Sparte). Aztécki muži sústavne bojovali a rozširovali svoju ríšu.

V čele aztéckej spoločnosti stála vládnuca vrstva hodnostárov. Z tejto vrstvy pochádzal najvyšší vládca. Volila ho rada zložená zo zástupcov rodov. Významnú úlohu hrali aj kňazi. Ich výchova v chrámových školách bola prísna a tvrdá. Príprava na kňazské povolanie fyzickú i morálnu vytrvalosť. Mladí chlapci a dievčatá začínali študovať asi vo veku 20 rokov. Niektorí sa špecializovali na štúdium astronómie, iní na poznávanie liečivých rastlín. Najvyššia hodnosť, ktorú mohli získať, bola funkcia obetného kňaza. Zvláštnej vážnosti sa tešili obchodníci, ktorí odchádzali za obchodmi do ďalekých a nebezpečných krajín. S tovarom privážali aj dôležité informácie o rôznych krajinách pre vládcu , za čo od panovníka dostávali pocty a majetky. Úradníci riadili štátnu administratívu. Remeselníci mali titul, ktorý sa udeľoval za objavy pri práci so vzácnymi materiálmi. Ďalšiu skupinu tvorili pastieri roľníci. Na najnižšom rebríčku spoločnosti stáli otroci a vojnoví zajatci. Do otroctva sa dostali tí, ktorí nevedeli zaplatiť dlhy. Avšak majetok mali iba vládcovia, kňazi, vojenský velitelia a vysoký úradníci. V aztéckej spoločnosti boli síce ženy mužom podriadené, ale mali voľnosť a svoje práva. Mnohoženstvo bolo povolené, ale bolo obmedzené. V prípade mužovej smrti boli deti zverené chrámu a prísne vychovávané. Výchova detí bola prísna, časté boli aj telesné tresty a existovali knihy, ktoré obsahovali pravidlá týkajúce sa výchovy a umenia žiť. Výchova bola najväčšou starosťou rodičov. Pätnásťročné deti zverili buď do výchovy kňazom chrámu, alebo do vojenských škôl.


 

Náboženstvo a kultúra

Aztékovia prinášali svojim bohom krvavé ľudské obety, pretože verili, že si ich naklonia a udobria. Obetovali najmä vojnových zajatcov, ktorých zajali počas početných vojnových výprav. Bojovníci, ktorí zajali najviac zajatcov, boli odmenení perovými ozdobami a šperkami a mohli získať vyššiu vojenskú hodnosť. Každoročne obetovali tisíce ľudských životov. Obrad obetovania uskutočňovali kňazi na oltároch umiestnených na vrchole stupňovitých pyramíd. Obeť najprv zabili nožom s ostrou čepeľou z obsidiánu, pazúrika alebo z chalcedónu. Potom z nej vybrali srdce. Podľa Aztékov bola duša nesmrteľná a po smrti dostala to, čo si zaslúžila: v nebi boli duše hrdinov, v obyčajnom nebi duše dobrých obyčajných ľudí a zlí trpeli vo večných temnotách. Národným bohom Aztékov bol Huitzilopochtli (Kúzelník kolibrík), jeho matka, bohyňa Coatlique oblečená v sukni z hadov, bola bohyňou zeme. Bohyňa lásky sa volala Tlazolteotl. Aztékovia prijali niektorých bohov aj z dobytých území. Každé božstvo malo vlastné chrámy a podľa aztéckej viery vyžadovalo ľudské obety. Aj vďaka svojej krutosti si Aztékovia znepriatelili susedné národy, ktoré sa neskôr spojili so Španielmi a prispeli k porážke Aztéckej ríše.

 

 

Poľnohospodárstvo, remeslá, obchod, kultúra

Hlavným zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo. Pestovali kukuricu, tabak, kakao, bavlnu. Nepoznali kone ani hovädzí dobytok. Aztékovia boli šikovní remeselníci – spracovávali kovy (zlato, striebro, meď), tkali bavlnené látky, zhotovovali keramické výrobky bez hrnčiarskeho kruhu. Vyrábali šperky zo zlata, z tyrkysov, perál, mušlí a pier vtákov. Spočiatku tvoril aztécku ekonomiku prevažne výmenný obchod a hlavným výmenným prostriedkom sa stali kakaové bôby.

Aztékovia používali pokročilý zavlažovací systém, ktorý im dovoľoval pestovať aj na vyschnutých územiach. Väčšinou si vyhliadli plytké jazerá, do ktorých nanosili zeminu a povytvárali tak malé ostrovčeky – plávajúce záhrady zvané chinampas. Takto vybudované plantáže obsahovali veľmi úrodnú pôdu vhodnú pre pestovanie mnohých plodín.

Aztékovia používali jazyk nahuatl, obrázkové písmo a kalendár s priestupným rokom. Považujú sa zakladateľov loptovej hry futbal.



Zopakujte si:
1. Kde sa rozkladala ríša Aztékov, aké bolo jej hlavné mesto?
2. Čo vieš o histórii ríše Aztékov, kto a čo spôsobilo jej zánik?
3. Aký jazyk a písmo používali Aztékovia?
4. Čo/kto je: Tenochtitlán, chinampas, nahuatl, Huitzilopochtli, Itzcóatl?

Použitá literatúra:
Múcska, V. a Skladaný, M.: Európa v období stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1996.
Hordern, N. a Dresner, S. a Hillman M.: Objavovanie Ameriky, Mladé letá, Bratislava 1989.
Encyklopédia histórie sveta, Ottovo nakladatelství, Praha 2010.

Zdroje obrazkov:
Múcska, V. a Skladaný, M.: Európa v období stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1996.