Rímske právo v období Rímskej republiky

 

Rímska republika je označenie obdobia dejín starovekého Ríma medzi rokmi 510 pred Kr. a 44 / 27 pred Kr. Predchádzalo jej Rímske kráľovstvo a nasledovalo po nej Rímske cisárstvo.

 

Po vyhnaní kráľa Tarquinia Superba a zániku kráľovstva bola v Ríme zavedená forma vlády, ktorú nazývame republika. Termín republika pochádza z latinského pomenovania res publica – obec (štát), vec verejná, vedenie verejných záležitostí. Podľa rímskej tradície po vyhnaní Tarquiniovcov Rimania teda zrušili monarchiu a vytvorili nové úrady.

 

Rozdelenie obyvateľov Ríma:

 

PLEBEJCI:

PATRICIJOVIA:

 

  • obmedzené občianske práva,
  • nemohli zastávať úrady,
  • nemohli hlasovať,
  • nemohli uzatvárať manželstvá s patrícijmi.

 

  • privilegovaná vrstva,
  • mohli zastávať úrady,
  • mohli voliť,
  • boli väčšinou bohatší.

 

Občania Ríma sa rozdeľovali do dvoch veľkých skupín - plebejci a patricijovia. Plebejci mali občianske práva obmedzené, nemohli zastávať úrady, hlasovať, nemohli uzatvárať manželstvá s patricijmi. Patricijovia boli oproti nim privilegovaní, mohli zastávať rôzne úradné posty, zúčastňovať sa volieb. Boli spravidla bohatší.

 

Aká bola funkcia  a postavenie jednotlivých úradníkov a úradov?

 

Magistrát – zbor úradníkov, volení na jeden rok.

  • Na čele magistrátu stáli dvaja konzuli, ktorí nahradili kráľa.
  • Tých počas úradného roka nebolo možné volať na zodpovednosť za ich rozhodovanie. 
  • Mali vojenské i občianske právomoci. 
  • Spočiatku ich nazývali prétormi (ísť vpredu ako vojvodcovia, vojenskí velitelia), neskôr konzulmi (radiť sa, uzniesť sa).

 

Konzuli – najvyššia funkcia. 

  • Boli to sudcovia, vojenskí velitelia, správcovia štátu.
  • Boli volení na jeden rok.
  • Museli mať nad 43 rokov.

 

Prétori – pomáhali v súdnych prípadoch.

  • Išlo o telesnú stráž konzulov.
  • Museli mať nad 40 rokov.

 

Kvestori – starali sa o finančné záležitosti štátu.

  • Starali sa o hospodárske záležitosti.
  • Museli mali nad 27 rokov.

 

 Edilovia – mali na starosti policajný a mravnostný dozor v Ríme.

  • Bolo ich 300.
  • Museli mali nad 30  rokov.
  • Starostlivosť o mesto – dláždenie ulíc, starostlivosť o čistotu mesta, bezpečnosť mesta, o údržbu chrámov, vodovodov.
  • Dozerali aj na prevádzku obchodov a tržníc, kontrolovali miery a váhy, hostince,  verejné domy, dozerali na dodržiavanie predpisov obmedzujúcich prepych. 
  • Mohli udeľovať pokuty.
  • Starostlivosť o zásobovanie mesta – išlo o zabezpečenie plynulého zásobovania mesta najdôležitejšími komoditami ako obilie alebo olej. 
  • Zabezpečovali organizáciu slávnostných hier  – slávnostné divadelné hry a cirkusové predstavenia. 

 

Cenzori – boli dvaja, volení každých 5 rokov.

  • Ohodnocovali majetok.
  • Zaraďovali občanov podľa majetku do tried.
  • Museli mať nad 25 rokov.

 

 Diktátori – počas vojny preberali absolútnu moc v štáte.

  • Boli volení na ½ roka.
  • Na návrh senátu ich menoval konzul.

 

Senát – tvorilo ho 300 bývalých úradníkov, ktorí patrili medzi najvplyvnejších a najbohatších občanov Ríma.

  • Bol to najvyšší úradný zbor.
  • Členstvo v ňom bolo doživotné.

 

Senát mal tiež rozhodujúci vplyv na zahraničnú politiku, vyjednával s vyslancami iných štátov, rozhodoval o vojne a mieri, volil vojvodcu, rozhodoval o štátnych financiách a o celom štátnom majetku, ktorý výbojmi ohromne narástol. Senát bol fakticky predstaviteľom aristokracie a celkom ovládal vedenie štátu.

 

Tribún ľudu - boli úradníci bez impéria s veľkými a rozsiahlymi právomocami. 

  • Ich prvoradou úlohou bolo chrániť každého plebejca, ktorý o to požiadal.
  • Mali právo veta.
  • Svojím vetom mohli zrušiť aj nariadenia senátu (nevzťahovalo sa jedine na diktátora). 
  • Mali právo zatknúť úradníka, ktorý sa vzoprel ich rozhodnutiu.
  • Mohli zvolávať ľudové zhromaždenia a predsedať na nich. 
  • Mali právo rokovať so senátormi a neskôr aj zvolávať senát. 
  • Postupne ich bolo  desať.

Ľudový snem- zhromaždenie občanov, ktorí rozhodovali o politických otázkach štátu.

 


Zopakujte si:
1. V akom časovom období sa rozvíjala Rímska republika?
2. Aké postavenie v Rímskej republike mali plebejci?
3. Aké postavenie v Rímskej republike mali patricijovia?
4. Akú úlohu zohrával v Rímskej republike konzul?
5. Aké postavenie v Rímskej republike mal senát?
6. V akých situáciách zohrával dôležitú úlohu diktátor?


Použitá literatúra:
KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434
DEJEPIS - OD PRAVEKU K NOVOVEKU 1. 1. vyd. 1997. Orbis Pictus Istropolitana. Bratislava. ISBN 80-7158-167-4
Obdobie rímskej republiky. http://www.slovenska-politika.sk/products/obdobie-rimskej-republiky-so-zameranim-sa-na-verejny-zivot-/ (citované 9.7.2016)
Dejiny antického Ríma. http://www.historika.sk/rim.htm (citované 9.7.2016)