Vypracoval: L. Petrovič


 

 

Rieky (tečúce povrchové vody) môžu mať v podstate dva zdroje pôvodu. Dažďová voda a voda z topiaceho sa snehu, pokiaľ sa nevyparí, odteká najprv neorganizovane v povrchových ryhách. Tento neorganizovaný odtok sa nazýva ron. Naproti tomu voda vytekajúca z prameňov má od začiatku organizovaný a stály odtok v určitej povrchovej ryhe potoka, tzv. pramennom toku. Spojením niekoľkých pramenných tokov (zdrojníc) vznikajú rieky a z nich veľtoky. Hlavná rieka so svojimi pobočkami (prítokmi) tvorí riečnu sieť. Územie, z ktorého povrchovo odteká voda do jednej hlavnej rieky sa nazýva povodím. Územie, z ktorého potom odtekajú rieky do mora sa nazýva úmorím.


 

Zdroj: http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Ocean_drainage.png?uselang=lt

Hlavné svetové úmoria


 

Riečna sieť


Tvar riečnej siete závisí od geologickej stavby.


  • Stromovitá (dendritická) riečna sieť – vyvíja sa v oblastiach približne rovnako odolných hornín. Takéto riečne siete sa na Slovensku vyskytujú najčastejšie.

  • Pravouhlá riečna sieť – vzniká na území silne porušenom puklinami a zlomami, kde rieky sledujú ich smer.

  • Lúčovitá (radiálna) riečna sieť – vzniká na sopečných kužeľoch alebo panvách.

  • Asymetrická riečna sieť – vzniká vtedy, rieka sleduje okraj vyššej kryhy. Vtedy rieka prijíma prítoky len z jednej strany, alebo má z jednej strany prítoky oveľa silnejšie ako z druhej (napríklad Volga).


 

Zdroj: http://iphone.sme.sk/?sek=veda&rub=&cl=5839964

Asymetrická riečna sieť Volgy


 

Povodie


Povodie je základnou územnou jednotkou na stanovenie odtokového režimu riek. Každé povodie je vyhraničené rozvodnou čiarou – rozvodnicou. Je to čiara, ktorá spája najvyššie body terénu a prechádza najvyššími bodmi sediel. Ďalšími základnými hydrogeografickými charakteristikami povodí sú:


  • Dĺžka toku – je vzdialenosť medzi ústím a prameňom, meraná po strednici, teda po línii prebiehajúcej stredom riečneho koryta.

  • Údolnica – spája najnižšie body dna doliny. V rieke obvykle prechádza miestami, kde je najvyššia rýchlosť prúdu.

  • Miera krivosti – je pomer skutočnej dĺžky toku so všetkými zákrutami a priamej vzdušnej vzdialenosti medzi ústím a prameňom.

  • Hustota riečnej siete – je pomer celkovej dĺžky všetkých tokov v sieti a plochy daného územia.

  • Spád – je výškový rozdiel dvoch ľubovoľných miest na toku, udáva sa v metroch.

  • Sklon – je pomer spádu a dĺžky toku meranej po strednici, vyjadruje sa obyčajne v promile.

  • Pozdĺžny profil toku – vyjadruje spádové a sklonové pomery toku.


 

Zdroj: http://leccos.com/index.php/clanky/amazonka-,2

Povodie Amazonky



Odtokový režim


Režim odtoku sú časové a priestorové zmeny zásob vody v povodí, ktoré sa prejavujú v korytách riek zmenou vodných stavov, prietokov, splavenín, teploty i chemizmu vody. Je výsledkom vplyvu a vzájomného pôsobenia celého radu prírodných a socioekonomických činiteľov.



Činitele odtokového režimu


Na odtok a jeho rozdelenie vplýva celkové množstvo, časové rozdelenie, druh a intenzita zrážok. Výrazne vplývajú na režim odtoku aj teplota vzduchu a výpar. Pre režim odtoku je mimoriadne dôležité, aké horniny sa vyskytujú v povodí rieky, teda geologický podklad. Dobre priepustné horniny umožňujú vytvárať väčšie zásoby podzemnej vody pre pramene. Reliéf je ďalším významným činiteľom, ktorý vplýva na režim odtoku. Nadmorskou výškou podmieňuje podnebie, vegetáciu, pôdy, snehovú pokrývku. Dôležitá je pritom aj členitosť a sklonitosť reliéfu, orientácia svahov. Mimoriadne významnú funkciu v rozdelení odtoku plní vegetácia, najmä les. V konečnom dôsledku sa lesy prejavujú ako dôležité regulátory odtoku. Hospodárska činnosť človeka vplýva na režim odtoku v súčasnosti vo veľmi veľkej miere. Ľudia pôsobia jednak priamo na odtok a jednak významne vplývajú aj na niektoré podmienky odtoku a jeho režimu.



Charakteristiky odtokového režimu


Odtokový režim je charakterizovaný vodným stavom, čo je výška vodnej hladiny v tokoch alebo nádržiach nad nulou vodočtu (vodočetné laty na nábrežných stenách, schodíkoch a pod) a udáva sa v cm. Ďalšou charakteristikou je prietok. Je to množstvo vody, ktorá pretečie priečnym profilom koryta za sekundu a udáva sa v m3/s. Odtok je zasa množstvo vody, ktoré odtečie z povodia za sekundu a udáva sa v l/s/km2. Dôležitou charakteristikou vodného režimu je aj rozkolísanosť mesačných prietokov (rozdiely v jednotlivých prietokoch).



Klasifikácia riek


Na zemskom povrchu sú oblasti odtokové a oblasti bez odtoku. Z prvých sa voda dostáva do mora, pretože zrážky sú väčšie ako vyparovanie. Tieto oblasti sa nazývajú exoerickými. Oblasti bez odtoku, v ktorých výpar a vsakovanie je väčšie ako zrážky, nedodávajú moru vodu. Z týchto oblastí buď voda vôbec neodteká, pretože sa všetka vyparí – to sú oblasti aerické, alebo odteká do susednej oblasti tak suchej a teplej, že sa tu vyparí aj pritekajúca voda. To sú oblasti endoerické. Okrem stálych pramenných riek existujú aj rieky nestále, tzv. intermitentné. Rieky sa klasifikujú podľa rôznych kritérií.



Z mnohých klasifikácií uvedieme klimatickú klasifikáciu.


  • Typ riek rovníkových – patria k nemu rieky živené tropickými lejakmi, napríklad Níl, Kongo, Amazonka, Orinoko. Majú v priebehu roka vcelku vyrovnaný vodný stav v dôsledku rovnomerne rozložených zrážok a teploty.

  • Typ riek monzúnových – s veľkým rozdielom medzi nízkym stavom v dobe pevninského monzúnu a vysokým vodným stavom v dobe morského monzúnu. Sem patria veľké čínske rieky, indické rieky a Amur.

  • Typ riek oblastí suchých – tu môžeme vyčleniť niekoľko podtypov:

 

a/ Vlastný púšťový typ (vádí) – počas väčšej časti roka majú suché riečištia, ktoré sa pri náhlom dažďovom prívale premenia na prudké rieky.

b/ Nepravý púšťový typ – sú to rieky pretekajúce suchou oblasťou ale prameniace inde. Pri dostatočnom množstve vody oblasťou pretečú, inak sa vyparia a zanikajú.

c/ Fiumarový typ – rieky v stredomorskej oblasti, ktoré majú v dobe sucha široké a zaštrkované riečištia skoro prázdne a v dobe dažďov majú vysoké vodné stavy.


  • Typ riek vysokohorských – živené sú prevažne neskoršie sa topiacim horským snehom a ľadovcami. Majú maximum odtoku v lete (alpské prítoky Dunaja).

  • Typ riek mierneho pásma západoeurópsky – odtokové maximum je na jeseň a v zime, minimum v lete, kedy je väčší výpar a spotreba rastlinstvom. Ale tento výkyv je málo zreteľný. Sem patria napríklad Seina, Loira, Temža a ďalšie.

  • Typ riek mierneho pásma východoeurópsky – rieky majú zdroj vo vrchovinách alebo stredohorách. Sú tiež zásobované zrážkovou vodou, ale maximum odtoku majú na jar, keď sa topí horský sneh a minimum v lete. Sem patria aj naše rieky.

  • Typ riek subpolárnych – sú zásobované vodou z topiaceho sa snehu v rovinách a nízkych pahorkatinách. Majú najvyšší vodný stav v dobe topenia sa snehu a veľmi málo vody v zimnom období. Sem patria rieky sibírske a kanadské.

  • Typ jazerných riek – výkyvy vodných stavov sú zmierňované jazerami. Patrí sem napríklad rieka Svir, ktorá vyteká z Ladožského jazera a tečie do Onežského jazera.

  • Oblasti firnové a polárne bez riek.




Použitá literatúra:


Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.

P. Michal 2001: Vybrané kapitoly z hydrológie, UMB FPV KKE


 


Zdroj obrázkov:


http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Ocean_drainage.png?uselang=lt

http://iphone.sme.sk/?sek=veda&rub=&cl=5839964

http://leccos.com/index.php/clanky/amazonka-,2