Vypracovala: Ing. Anna Mattová




Národné hospodárstvo je zložitý systém subjektov /domácnosti, podniky, štát/ a vzťahov medzi nimi.


Národné hospodárstvo, ktoré má v podmienkach trhovej ekonomiky plniť svoje funkcie, musí byť čiastočne regulované riadiacimi orgánmi.


 

Stupne riadenia národného hospodárstva

  1. Najvyššie orgány:

  • zákonodarné – Národná rada SR

  • výkonné – Vláda SR


  1. Ústredné inštitúcie:

  • nezávislé– tu patrí Národná banka Slovenska a súdnictvo

  • účelové – štatistický úrad a protimonopólny úrad

  • odvetvové – jednotlivé ministerstvá

  • špeciálne – napríklad hlavný hygienik, inšpektorát práce


  1. Miestne inštitúcie:

  • všeobecné – štátna správa a miestna samospráva

  • špeciálne – napr. daňový úrad, úrad životného prostredia


  1. podnikový manažment – na úrovni podniku



Štát riadi národné hospodárstvo pomocou právnych noriem - zákonov, nariadení. Ich dodržiavanie na všetkých stupňoch riadenia je predpokladom rozvoja národného hospodárstva. Efektívne fungovanie národného hospodárstva štát zabezpečuje konkrétnou hospodárskou politikou.


Hospodárska politika predstavuje súhrn nástrojov, metód, cieľov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach národného hospodárstva v danom období.


 

Ciele, ktoré sleduje hospodárska politika štátu:

  • zamestnanosť– udržať nezamestnanosť na úrovni, ktorá sa približuje k prirodzenej miere nezamestnanosti,

  • cenovú stabilitu– vláda sa usiluje minimalizovať zmeny v cenách, zabrániť cenovým výkyvom a vzniku inflácie,

  • ekonomický rast– vláda sa zameriava na rast HDP, aby rástol rovnomerne a tempom, ktoré zabezpečí cenovú stabilitu a požadovanú zamestnanosť,

  • rovnováhu platobnej bilancie v zahraničnom obchode– štátna moc pôsobí na rovnováhu platobnej bilancie, na stabilitu menových kurzov,

  • spravodlivé rozdeľovanie dôchodkov – úlohou vlády je zmierňovať dôchodkovú nerovnosť a tým zmierňovať sociálne napätie v spoločnosti.



Štát využíva na regulovanie 4 základné nástroje hospodárskej politiky:

  • monetárnu politika– ide o regulovanie množstva peňazí v obehu, úveru, úroky,

  • fiškálnu politiku - ide o regulovanie štátneho rozpočtu, rozdeľovanie prostriedkov, dane,

  • dôchodkovú politiku– prerozdeľuje dôchodky, ovplyvňuje vývoj príjmov,

  • zahraničnoobchodnú a menovú politiku – ide o regulovanie medzinárodného obchodu, pohyb kapitálu



Zásady riadenia národného hospodárstva:

  1. zásada komplexnosti– na riešenie určitého problému, či určitej otázky nazerať z rôznych pohľadov /napr. ťažba surovín a životné prostredie/,

  2. zásada plánovitosti– vláda pri riešení určitej otázky vychádza z dlhodobých prognóz a perspektívneho rozvoja /napr. budovanie diaľnic, budovanie priemyselných parkov v regióne s veľkou nezamestnanosťou a pod./,

  3. zásada objektívnosti– ide o podriadenie rozhodnutí objektívnym ekonomickým zákonom a nie záujmovým skupinám /napr. nenakupovať obilie, alebo zemiaky zo zahraničia, ak ich dokážeme lacnejšie dopestovať domácou ekonomikou/,

  4. zásada konkrétnosti– ide o presnú špecifikáciu zákonov, pravidiel, požiadaviek a nariadení /napr. nedokonalé zákony vytvárajú priestor pre nečestné konanie, obchádzanie zákonov a pod./



 

Použitá literatúra:

Ing. Mokos, O. a kol.: Ekonomika pre 1. roč. študijného odboru TIS, Expol Pedagogika, s.r.o. 2008, prvé vydanie, ISBN 978-80-8091-120-1

Jakubeková, M a kol.: Ekonomika pre študijné odbory výrob. a nevýrob. Zamerania, SPN Bratislava, prvé vydanie 2004, ISBN 80-10-00363-8

Lisý, J.– Zámečníková, Z.: Úvod do makroekonómie pre OA, SPN Bratislava, druhé vydanie 2007, ISBN 978-80-10-01198-8