Remeslo


Remeslo je malovýroba založená prevažne na ručnej práci. Vyžaduje odbornosť dosiahnutú vzdelaním a praxou. Prví remeselníci si výrobky vyrábali vlastnoručne – na výrobe jedného výrobku sa podieľal jeden výrobca v malej ručnej dielni. Neskôr si remeselní majstri priberali pomocníkov (učňov a tovarišov). Bol to čas cechov.

 

Postupne, kvôli veľkému záujmu o výrobky, bolo potrebné prácu urýchliť a vyrobiť čo najviac výrobkov. Preto začali vznikať veľké ručné dielnemanufaktúry, kde sa na výrobe jedného výrobku podieľalo viac ľudí. Začala sa využívať deľba práce, vznikalo množstvo manufaktúr a výroba sa znásobila.


V čase priemyselnej revolúcie sa do výroby začali zavádzať prvé stroje a vznikali továrne. Deľba práce pretrvala a stroje postupne nahrádzali prácu človeka.

 

Dnes sa vo výrobe používajú moderné stroje, roboty a počítače, ktoré v niektorých priemyselných oblastiach takmer úplne nahradili prácu človeka. Výroba sa zautomatizovala.

 

Napriek všetkému pokroku však ostali určité druhy výroby, v ktorých sa uprednostňuje ručná práca.


 

 

Prečo vznikli prvé remeslá


Na začiatku ľudskej civilizácie boli ľudia zberačmi a lovcami – potravu získavali hľadaním a lovom. Keď sa naučili obrábať pôdu a chovať prvé zdomácnené zvieratá, všetci sa starali o poľnohospodárstvo a zároveň si vyrábali nástroje a predmety, dôležité pre každodenný život. V niektorých častiach sveta (napr. v Mezopotámii v Ázii) sa vďaka dobrým klimatickým podmienkam urodilo toľko potravín, že už nebolo potrebné, aby sa všetci venovali poľnohospodárstvu. Ľudia si prácu rozdelili. Takáto deľba práce sa nazýva spoločenská deľba práce a jej začiatky siahajú do praveku.


 

V dejinách ľudstva sa udiali tri základné spoločenské deľby práce:

 

  1. Prvou deľbou bolo rozdelenie poľnohospodárstva na pestovanie plodín a chov dobytka – doba kamenná.

  2. V druhej deľbe sa spoločnosť rozdelila na poľnohospodárov - roľníkov (pestovali a chovali potravu) a remeselníkov (vyrábali potrebné výrobky) – doba bronzová.

  3. Remeslá sa postupne špecializovali – zameriavali sa na určitý druh výrobku (napríklad pekári sa začali deliť na praclikárov, medovnikárov, cukrárov a pekárov chleba a pečiva) a to malo za následok tretiu deľbu práce – vznik obchodu. Spočiatku išlo o výmenný tovarový obchod, neskôr vznikol peňažný obchod.



 

Delenie remesiel


Remeslá môžeme deliť podľa rôznych kritérií, napríklad:

 

  • podľa miesta výroby – stabilné (na jednom mieste) a vandrovné (miesto sa mení podľa potreby – potulní drotári, olejkári, murári),

  • podľa materiálov, ktoré používali remeselníci na výrobu výrobkov - kameň, drevo, kov, sklo, pletivá, koža a kožušiny, textil, keramika a iné materiály,

  • podľa vyrábaných výrobkov - nástroje a náradie, hudobné nástroje, zbrane, potraviny, stroje a mechanizmy, ošatenie a doplnky, nábytok, dekoratívne predmety, knihy, mince,

  • podľa charakteru prác - stavebné, umelecké, hospodárske, atď.



 

Prvé remeslá


V dobe kamennej sa ľudia naučili pestovať plodiny a chovať domáce zvieratá a ich život sa podstatne zmenil. Už neboli závislí od ulovenej a nájdenej potravy, ale dokázili si ju sami vypestovať a dochovať. Vďaka dostatku potravy sa počet ľudí zvýšil a predĺžil sa ich vek. S rozvojom poľnohospodárstva súviseli aj prvé remeslá. Ľudia si vyrábali jednoduché nástroje a náradie potrebné na obrábanie pôdy (kamenné motyky, sekery, kosáky, háky na oranie) a spracovanie potravy (mlyny na mletie zrna). Potraviny si ukladali do nádob vyrobených z hliny - vzniklo hrnčiarstvo (keramika) a sklárstvo (sklo sa vyrábalo z roztaveného piesku). Naučili sa spracovávať prírodné a živočíšne suroviny, z ktorých tkali prvé látky na výrobu oblečenia (ľan, vlna zvierat) – vzniklo tkáčstvo.


V dobe bronzovej sa naučili používať, vyhľadávať a a spracovávať prvé kovy – meď, zlato, cín, bronz (zliatina medi a cínu). Zdokonalenie liatia a tepania bronzu sa uplatnilo pri výrobe zbraní (meče), nástrojov (bronzové cepy) i šperkov – vzniklo kováčstvo, kovolejárstvo, kovotepectvo a klenotníctvo. Ťažba kovov priniesla zrod baníctva a stavba pevných obydlí a účelových stavieb znamenala vznik stavebníctva. Okrem výrobkov dennej spotreby sa začali vyrábať aj diela umelecké.


Vďaka novým vynálezom sa remeslá zdokonaľovali a postupne sa vytvárali nové, z ktorých mnohé existujú dodnes.


 

 

Cechová výroba


Cechy (združenia remeselníkov rovnakého remesla) sa začali rozvíjať v stredoveku. Mali vlastné pravidlá (artikuly) schválené panovníkom alebo mestskou radou.


Artikuly vymedzovali práva a povinnosti členov cechu (bránili prílivu konkurenčných výrobcov, dohliadali na kvalitu a cenu výrobkov svojich členov a postihovali porušenie pravidiel). Každý cech mal svoj znak, pečať, truhlicu s peňažnými príspevkami a na jeho čele stál cechmajster.


Centrami remesie sa stali stredoveké mestá a cechy prispievali k rozvoju miest. Členovia cechov patrili k strednej (niekedy aj vrchnej) vrstve obyvateľstva. Cechové remeslo bolo postupne vytlačené manufaktúrami a fabrikami, kde bola ručná práca nahradená strojovou. Dnešné „cechy“ už neplnia pôvodnú funkciu a sú skôr pripomienkou minulosti. Stále však platí, že „remeslo má zlaté dno“ – ten kto ovláda nejaké remeslo sa vždy uživí a zbohatne.



 

Remeslá na Slovensku


Remeselné výrobky vyrábalo prevažne obyvateľstvo, ktoré žilo na dedinách, na dvoroch feudálov a v osadách. Obyvatelia sa zameriavali len na jeden druh výrobnej činnosti a podľa tejto boli dediny často pomenované - napr. hrnčiarstvo (Hrnčiarovce), kováčstvo (Kováče), kolárstvo (Koláre, Kolárovce) a tesárstvo (Tesáre). Podobne vznikali aj priezviská ľudí, ktoré súviseli s ich remeslom (Kováč, Mečiar, Mlynár, Pekár, Tkáč, Súkeník). Na Slovensko prenikli mnohé remeslá vďaka prisťahovalcom – kolonistom z Nemecka (najmä baníctvo a kovospracujúce remeslá) a Valašska (chov oviec a salašníctvo). Na dedinách a v mestách sa rozvíjali tradičné remeslá - súkenníctvo, tkáčstvo, farbiarstvo, garbiarstvo, remenárstvo, taškárstvo, rukavičkárstvo stolárstvo, debnárstvo, kolesárstvo krajčírstvo, obuvníctvo, kožušníctvo, gombičkárstvo, mäsiarstvo, pekárstvo, mlynárstvo, murárstvo, kamenárstvo, mečiarstvo, nožiarstvo, ostrohárstvo, zámočníctvo, hodinárstvo, puškárstvo, hrnčiarstvo, povrazníctvo, maliarstvo mydlárstvo a sviečkarstvo, hrebenárstvo, holičstvo a mnoho iných.

 

Dnes sa týmto tradičným remeslám venuje iba malá skupina remeselníkov, pretože väčšinu výrobkov vyrábajú stroje v továrňach.



Zopakujte si:
1. Čo je remeslo?
2. Aké 3 spoločenské deľby práce poznáš?
3. Ktoré remeslá boli prvé?
4. Čo vieš o cechoch?

Použitá literatúra:
1. Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Stretnutie s minulosťou, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1999
2. Miháliková, M. a Tonková, M.: Dejepis pre 5. ročník základných škôl, SPN, Bratislava 2009
3. Jílek, T. a kol.: Dejepis pre 5. ročník základnej školy, SPN, Bratislava 1980