Pletivo - je súbor buniek rovnakého pôvodu, tvaru, vlastnosti, ktoré sú prispôsobené na vykonávanie určitej špecifickej funkcie, charakteristické pre rastliny. Pletivá vznikajú spravidla postupným delením buniek, ktoré sú od seba oddelené bunkovými stenami.

Vedná disciplína zaoberajúca sa štúdiom pletív, sa nazýva histológia.

Základné typy pletív:

Pletivá delíme z viacerých hľadísk:

1.     Podľa schopnosti deliť sa počas života:

2.     Podľa spôsobu zhrubnutia bunkovej steny

3.     Podľa funkcie 

 

1. Podľa schopnosti deliť sa počas života:
DELIVÉ (meristémy) - sú pletivá, ktoré si počas života zachovávajú schopnosť deliť sa a tým umožňujú rast rastlín. Nachádzajú sa v rastových vrcholoch. Pri výtrusných rastlinách vznikli z  jednej bunky iniciály, ktorá si trvalo zachováva  schopnosť deliť sa.

Rozdelenie  meristémov:

·      pôvodné - vo vrcholových častiach rastlín - ich ďalším delením vznikajú primárne

·      primárne - po určitom čase zastavia delenie a diferencujú sa na trváce bunky, majú dôležitú úlohu pri raste rastlín.

·      sekundárne - vznikajú už z diferencovaných buniek, ktoré druhotne znovu nadobudli delivú  schopnosť (kambium a felogén, ktoré zabezpečujú hrubnutie stonky alebo
koreňa)

·      latentnézačínajú sa deliť za určitých podmienok ( napr. poranenie rastliny)

TRVÁCE - sú tvorené diferencovanými bunkami, ktoré sú tvarovo aj funkčne prispôsobené špecializované na vykonávanie príslušných špecifických funkcií a ďalej sa už nedelia.

 

2. Podľa spôsobu zhrubnutia bunkovej steny 
a) parenchým - tvorený tenkostennými bunkami oválneho tvaru, preto je medzi nimi veľké množstvo medzibunkových (intercelulárnych) priestorov. Výskyt napr. v listoch.
b) kolenchým – tvorený bunkami s nerovnomerne zhrubnutou bunkovou stenou. Intercelulárne priestory sa medzi bunkami nenachádzajú. Ak sa zhrubnutie nachádza na rohoch, hovoríme o rohovom kolenchýme (napr. stopky plodov i listov). Doskový (radový) kolenchým má zhrubnutie na protiľahlých hranách buniek (napr. hrany stoniek tekvice, uhorky i hluchavky).
c) sklerenchým - tvorený bunkami s rovnomerne zhrubnutou bunkovou stenou prestúpenou plazmodezmami. V dužine hrušky ale aj kôstkach marhúľ, sliviek sa nachádzajú zhluky sklerenchymatických buniek - sklereidy - „kamenné bunky“. Naopak v podobe dlhých buniek tvoria sklerenchymatické vlákna mechanické pošvy listov jednoklíčnolistových rastlín (obilniny, kukurica, bambus). Tie spôsobujú ich ostré okraje, ktorými sa na trávach porežeme.
d) prozenchým – bunky sú jednosmerne predlžené so šikmými priečnymi bunkovými stenami bez intercelulár. Prozenchým sa nachádza v cievnych zväzkoch.

 

3. Podľa funkcie

KRYCIE PLETIVÁ -  pokrývajú povrch rastlinného tela a chránia rastlinu pred škodlivými vplyvmi prostredia. Regulujú výdaj vody a výmenu látok medzi rastlinou a prostredím.

·    Pokožka nadzemných orgánov (epidermis) – je tvorená vrstvou plochých buniek, medzi ktorými nie sú medzibunkové priestory. V pokožke rastlín sa nachádzajú :  kutikula, prieduchy, hydatódy, chlpy (trichómy), emergencie

·    Kutikula tvorí súvislú vrstvu na vonkajšej bunkovej stene listov a stoniek. Obsahuje kutín, ktorý je takmer nepriepustný pre vodu a plyny a tým chráni rastlinu pred vysychaním.

·    Prieduchy (stomata) - sú dvojice buniek obličkovitého tvaru medzi ktorými je prieduchová štrbina, ktoré obsahujú chloroplasty. Cez prieduchovú štrbinu si vymieňa rastlina s prostredím vodu v podobe vodnej pary a plyny – O2, CO2. Najviac prieduchov je v pokožke listov. U suchozemských dvojklíčnolistových rastlín sú prieduchy v spodnej pokožke listu, u jednoklíčnolistových rastlín sú väčšinou po oboch stranách listu. Rastliny, ktorým listy plávajú na hladine vody majú prieduchy vo vrchnej pokožke.

·    Hydatódy – podobné prieduchom, ale bez schopnosti zatvárať sa. Nachádzajú  sa  v pokožke listov, rastlina cez ne v určitých podmienkach (vysoká vlhkosť vzduchu,  nižšia teplota) vytláča vodu vo forme kvapiek, čomu hovoríme gutácia.

·    Chlpy (trichrómy) vyrastajú z jednej pokožkovej bunky a podľa funkcie ich rozoznávame niekoľko typov:

ð krycie - s ochrannou funkciou (na povrchu listov)

ð žľaznaté - ktoré vylučujú vodné roztoky sacharidov, silice a iné látky (muškát)

ð pŕhlivé -  obsahujú histamín  (látky, ktoré spôsobujú  pálenie kože)-pŕhľava

ð absorpčné - tieto vyrastajú z pokožky koreňa a vytvárajú koreňové vlásky
-  sú prispôsobené na príjem vodných roztokov

·    Emergencie – sú viacbunkové výrastky s rôznou funkciou:

ð krycie – plnia ochrannú funkciu – ostne ruží, ostne egreša

ð žľaznaté – vylučovanie slizu a živice – tentakuly mäsožravej rastliny rosičky    

 

VODIVÉ PLETIVÁ - zabezpečujú transport vody s rozpustenými látkami. Vodivé pletivá vytvárajú len vyššie rastliny. Vyššie rastliny rozvádzajú roztoky dvoma smermi:
•  Transpiračný prúd vedie z koreňa smerom do listov vodu s rozpustenými anorganickými látkami.
•  Asimilačný prúd smeruje z listov, kde vznikajú organické látky (asimiláty) na miesta spotreby alebo do zásobných orgánov.

ð Drevná časť cievneho zväzku (xylém): Prechádza ňou transpiračný prúd, tvoria ju cievy a cievice. Cievy tvoria nad sebou uložené mŕtve bunky so zhrubnutými a zdrevnatenými stenami. Majú aj mechanickú funkciu, prispievajú k zvýšeniu pevnosti rastlinných tiel.

ð Lyková časť cievneho zväzku (floém):  Prechádza ňou asimilačný prúd, tvoria ju nad sebou usporiadané, pretiahnuté živé bunky. Priečne priehradky medzi bunkami sú prederavené a preto tieto bunky označujeme ako sitkovice.

Drevná a lyková časť vytvárajú cievny zväzok. Podľa vzájomnej polohy drevnej a lykovej časti rozoznávame cievne zväzky:
•  kolaterálny - drevo je na vnútornej a lyko na vonkajšej strane - najčastejší typ
cievneho zväzku , v stonkách
•  bikolaterálny - jedna drevná a dve lykové časti v čeľadi tekvicovité
•  koncentrický - drevná čast je obklopená lykovou alebo lyková obklopená drevnou
•  radiálny - má niekoľko drevných a lykových častí lúčovito usporiadaných, v koreni 

 

ZÁKLADNÉ PLETIVÁ: sú tvorené parenchymatickými bunkami a vypĺňajú priestory medzi krycími a vodivými pletivami.
Patrí sem:
•  asimilačné pletivo – obsahuje veľa chloroplastov, prebieha v ňom fotosyntéza Nachádza sa medzi vrchnou a spodnou pokožkou listov.
•  zásobné pletivo – v jeho bunkách sa ukladajú zásobné látky, nachádza sa najčastejšie v podzemných zásobných orgánoch (hľuzy, podzemky, cibule).
•  vodné pletivo – obsahujú ho najmä sukulentné rastliny (kaktusy). Je schopné prijať veľké množstvo vody naraz.
•  vylučovacie (exkrečné) pletivo – tvoria ho zvláštne bunky, ktorých obsah odumiera a mŕtve bunky sa potom plnia rôznymi látkami (silicami, trieslovinami, alkaloidmi...) 
- mliečnice – vylučujú latex (púpava, lastovičník, mak)
- nektária – vylučujú roztoky cukrov a aromatických látok, sú súčasťou kvetov
- idioblasty obsahujú rôzne roztoky, súčasť kôry citrusových plodov

 

Zopakujme si: 

1.     Čo sú pletivá?

2.     Ako nazývame pletivá nachádzajúce sa v rastových vrcholoch?

3.     Čo patrí medzi sekundárne meristémy?

4.     Vymenujte a charakterizujte vodivé pletivá.

5.     Vymenujte a charakterizujte základné pletivá.

 

Použitá literatúra:

Ušáková, K. – Hudák, J. – Krajčovič, J. – Seman, M.: Biológia pre gymnáziá. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 1999. ISBN 80-08-02983-8

VIŠŇOVSKÁ, J. – UŠÁKOÁ, K. – GÁLOVÁ, E. a spol.: Biológia pre 2. Ročník gymnázia a 6. Ročník gymnázia s osemročným štúdiom. 1. Vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 2012. ISBN 978-80-10-02286-1

KRIŽAN, J.: Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava: Príroda. 2004. ISBN 80-07-01145-5

CHALUPOVÁ, B. – ŠEBESTA, I. – TARÁBEK, J. a spol.: Zmaturuj z Biológie. 1 vyd. Bratislava: DIDAKTIS, s.r.o. 2006. ISBN 80-86285-87-1