Rastlinné pletivá

 

Rastlinné pletivá tvorí súbor buniek, ktorá majú rovnaký tvar a funkciu. Histológia je veda, ktorá sa zaoberá štúdiom rastlinných pletív.

Súbory pletív tvoria morfologicky a funkčne zosúladené orgány a súbory orgánov vytvárajú organizmus.

Triedenie pletív (klasifikácia):

Podľa pôvodu delíme pletivá:

·         Pravé  - vznikajú pri opakovanom delení materských buniek. Takto vzniknuté nové bunky – dcérske, zostávajú zrastené a ich bunkové steny sú spojené medzibunkovou hmotou. Pravé pletivá sú typické pre vyššie rastliny.

·         Nepravé – typické pre nižšie rastliny. Vznikajú druhotným zrastením pôvodne oddelených buniek – samostatných (napr. lišajníky)

·         Zmiešané – vznikajú druhotným zoskupením pravých pletív.

Podľa schopnosti deliť sa:

·         Delivé pletivá – meristematické a tie podľa spôsobu vzniku nových buniek delíme na:

Pôvodný meristém – sú lokalizované v rastových vrcholoch stonky a koreňa a v rastových zónach listov. Vznikajú z nich sústavy trvácich pletív.

Primárny meristém (prvotný) – vznikajú deleníma  diferenciáciou pôvodného meristému. Je tvorený mnohostrannými bunkami alebo bunkami v tvare hranolu, medzi ktorými sú aj malé medzibunkové priestory. Dcérske bunky postupne strácajú schopnosť deliť sa a vznikajú z nich trváce pletivá.

Zvyškový meristém – latentné meristémy – bunky sa začínajú deliť až pri určitých pomienkach a zachovávajú si pri tom anatomické vlastnosti, ktoré je charakteristické pre delivé pletivo. Napríklad pericykel – nachádza sa v stonke a vyrastajú z neho vedľajšie korene. Perikambium – nachádza sa v koreni a vyrastajú z neho bočné korene.

Sekundárny meristém – druhotný meristém – tvoria ho diferencované bunky, ktoré druhotne nadobudli deliacu schopnosť- Napríklad kambium a felogén.

Kambium – vytvára sa v kruhu medzi lykovou a drevnou časťou cievneho zväzku. Oddeľuje bunky sekundárneho dreva a sekundárneho lyka.

Felogén – korkotvorné druhotné delivé pletivo. Oddeľuje bunky zelenej kôry od korkového pletiva.

·         Trvácne pletivá – sú zložené z buniek, ktoré sa už nedelia. Bunky trvácnych pletív sú tvarovo aj funkčne špecializované.

 

Trvácne pletivá – delenie:

·         Podľa tvaru buniek

parenchmatické pletivá – tvoria tenkostenné bunky, a sú charakteristické rôzne veľkými medzibunkovými priestormi. Tvoria napríklad pokožku, asimilačné pletivá, vylučovacie zásobné pletivá.

-          prozenchymatrické pletivá – tvoria ich tenkostenné bunky, neskôr sú z nich zhrubnuté pretiahnuté bunky poukladané nad sebou. Sú medzi nimi šikmé priehradky. Tvoria napríklad vodivé cievy alebo mechanické pletivá.

-           vláknité pletivá  - tvorené je dlhými a pretiahnutými bunkami, majú diferencované priečne  priehradky. Vyskytuje sa v sekundárnom lyku a sekundárnom dreve.

-          doštičkové pletivá – bunky sú v jednom smere výrazne skrátené. Napríklad v pokožke, v korku.

·         Podľa zhrubnutia bunkovej steny

kolenchým – tvoria ho živé pretiahnuté bunky (prozenchymatické), ktoré majú zhrubnutú bunkovú stenu len v rohoch susedných buniek pletiva – rohový kolenchým. Tvorí napríklad stopky, stonky rastlín.

Doskovitý kolenchým – zhrubnuté bunkové steny sú rovnobežné s povrchom orgánu.

-          sklerenchým – charakteristický rovnomerne zhrubnutými stenami. Bunkové steny sú prestúpené kanalíkmi, ktoré nazývame plazmodezmy – umožňujú spojenie susedných buniek.

Kolenchýma  sklerenchým sú mechanické pletivá.

·         Podľa lokácie v rastlinnom organizme (uloženie)

 – sústavy krycích pletív – pokožkové pletivá. Chránia rastlinné telo pred negatívnym pôsobením prostredia, pred mechanickým poškodením a podobne.

-          Sústavy vodivých pletív  - zabezpečujú transport vodných roztokov a živín do rôznych častí rastlinného organizmu.

-          Sústavy základných pletív – pri väčšine rastlín ich tvoria parenchymatické bunky. Vyznačujú sa elastickými bunkovými stenami a málokedy drevenatejú. Plnia priestor medzi krycími a vodivými pletivami. Ptria sem mechanické pletivá, asimilačné pletivá, zásobné pletivá,  exkrečné pletivá.