Vypracovali: Ing. Andrea Krevová, Mgr. Tomáš Godiš

 

 

 

Historické chápanie tvorivosti

 

Odlišnosti v schopnostiach a prejavoch jednotlivcov priťahovali pozornosť ľudskej spoločnosti už od nepamäti. V dávnej minulosti boli vysvetľované pôsobením nadprirodzených síl, neskôr prítomnosťou Boha, ktorý bol pôvodcom výnimočných vlastností vyvoleného jedinca. Novoveká história vysvetľuje výnimočnosť významných osobností ako genialitu, ktorú pokladá za spojenie vynikajúcich duševných a telesných vlastností v priaznivom výchovnom prostredí.

 

Prvé pokusy o vedecké skúmanie nadania sú zaznamenané v druhej polovici 19.storočia. Chápanie nadania bolo zužované najčastejšie na oblasť umenia, vedy alebo vynaliezania, pretože výsledky týchto činností sa prejavovali najvýraznejšie. Autori vo svojich prácach skúmali rodokmene vynikajúcich umelcov a vynálezcov. Záverom tohto bádania bolo potvrdenie prenosu výnimočných schopností takmer výhradne na základe dedičnosti.

 

Tento názor ovplyvňoval zmýšľanie vedcov až do začiatku 20.storočia. Vtedy došlo k rozvoju psychológie ako samostatnej vedy. Rozvoj testovacích metód, nových postupov v skúmaní ľudských schopností priniesol zmenu v chápaní ľudskej tvorivosti. Pojem „genialita“ nahradilo používanie pojmu „nadanie, talent“.

 

Pojem kreativita (tvorivosť)

 

Pojem kreativita je odvodený z latinského „creare“, čo znamená „plodiť, rodiť, stvoriť, tvoriť“.

 

Kreativita podľa Pietrasinskeho je aktivita, ktorá prináša dosiaľ neznáme a súčasne spoločensky hodnotné výtvory, produkty. Za spoločensky hodnotné môžeme považovať výtvory s významom nielen pre celú spoločnosť, ale aj pre určitú skupinu, dokonca aj samotného jedinca.

 

Tvorivosť sa prejavuje vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Výsledkom tvorivosti je tvorivý produkt. Ten môže mať podobu objavu, umeleckého diela, novej metódy (napr. športového tréningu), novej myšlienkovej operácie a pod. Podmienkou je dosiahnutie výsledku postupom, pri ktorom človek vopred nepozná výsledok a dospieva k nemu spôsobom, ktorý obsahuje prvky neistoty a experimentátorstva. Tento proces spolu s podmienkami, pri ktorých sa odohráva, nazývame tvorivým.

 

Na základe súčasných poznatkov je tvorivý proces spájaný s takými myšlienkovými operáciami ako je predstavivosť, fantázia, úroveň myslenia a inteligencia. No spája sa aj s takými fenoménmi ako je napr. moment osvietenia, náhlej inšpirácie alebo intuícia.

 

Tvorivá osobnosť patrí k hlavným činiteľom podmieňujúcim tvorivosť. Hoci sama je výtvorom vonkajších a vnútorných podmienok, je schopná vplyv týchto podmienok zoslabiť alebo zosilniť. Úroveň tvorivých schopností jedincov sa odlišuje. Každý človek disponuje určitou mierou tvorivosti. Miera tvorivosti závisí od úrovne rozvoja tvorivých dispozícií daného človeka. Tvorivý človek je obvykle zvedavý, expresívnejší, nezávislý, indi-vidualistický, imaginatívny, častejšie porušuje pravidlá, má vyššiu frustračnú toleranciu a pod. Uvedené charakteristiky sú len zlomkom vlastností tvorivej osobnosti – Miron Zelina uvádza, že jeden zo zoznamov, ktoré mali obsahovať charakteristiky tvorivej osobnosti, ich obsahoval až 300. Veľký význam má aj prostredie, v ktorom sa rozvíja tvorivá osobnosť – musí byť dostatočne podnetné.

 

S pojmom tvorivých dispozícií sa viažu pojmy nadanie a talent. Nadpriemerná úroveň schopností jednotlivca prejavujúca sa v určitej oblasti ľudskej tvorivosti je nazývaná nadaním alebo talentom k vykonávaniu určitej činnosti. Je vhodné vyhľadávať talentované osobnosti (najmä deti) a zabezpečiť ďalší rozvoj ich schopností vo vhodnom prostredí pod kvalifikovaným dohľadom špecialistov.

 

Výnimočná úroveň talentu býva označovaná ako genialita. Produkty geniálnych osobností mávajú spravidla celosvetový význam a tento význam nie je časovo ohraničený.

 

Faktory kreatívnych schopností

 

Medzi základné faktory tvorivosti patria fluencia, flexbilita, originalita, senzitivita, redefinícia a elaborácia. Všetky nemajú rovnaký ráz a dôležitosť a sú prepojené s divergentným myslením, ktoré sa vyznačuje tvorbou alternatív, hypotéz, zvažovaním možností, vymýšľaním nových prístupov, riešení. Iným druhom myslenia je konvergentné, ktoré je logickým myslením používajúcim analýzu, syntézu, indukciu, dedukciu, vyvodzovanie a zovšeobecňovanie.

 

Faktory tvorivosti:

 

1. fluencia (plynulosť) – znamená schopnosť pohotovo, ľahko utvoriť čo najviac psychických produktov určitého druhu (slov, myšlienok, obrázkov, symbolov a pod.) v stanovenom čase. Fluencia môže byť:

 

a) slovná – vybavovanie si množstva slov zo slovnej zásoby, ktoré majú určitú charakteristiku nesúvisiacu s obsahom (slová končiace alebo začínajúce na...);

b) figurálna – vytvorenie čo najväčšieho počtu kreslených odpovedí;

c) číselná – napr. vytvorenie čo najväčšieho počtu príkladov na sčítanie;

d) asociačná – schopnosť rýchle si vybavovať asociácie k určitému podnetu (napr. nachádzať synonymá, dopĺňať chýbajúce slová vo vete a pod.)

e) expresívna – spôsobilosť vytvoriť rýchlo krátke vety z danej zostavy písmen (napr. K-A-M-O – ktovie, ako myslia opice)

f) ideačná – vybavenie si pojmov alebo predstáv určitej kategórie (napr. vodné dopravné prostriedky)

 

 

2. flexibilita (pružnosť) – schopnosť pružne utvárať rôznorodé riešenie problémov a prekonať myšlienkovú zameranosť, schopnosť meniť uhly pohľadu alebo smer riešenia;

 

3. originalita – schopnosť utvárať bystré, dôvtipné, neobvyklé, nie bežné produkty, ktoré odhaľujú vzdialené súvislosti. Je to jeden z najzákladnejších faktorov kreativity;

 

4. senzitivita (citlivosť na problémy) – schopnosť všimnúť si, vystihnúť, postrehnúť problém tam, kde si ho iní bežne nevšimnú, schopnosť vidieť medzery, nedostatky riešení;

 

5. redefinícia (znovuformulovanie) - schopnosť zmeniť význam a použitie predmetov alebo ich častí, použiť ich novým spôsobom, oslobodiť sa od zaužívaných spôsobov riešenia daného problému;

 

6. elaborácia – schopnosť domyslieť, vypracovať detaily riešení, aby sa skompletizoval nejaký celok alebo plán.

 

Vzťah tvorivosti a inteligencie

 

Rozdiel medzi tvorivosťou a inteligenciou je najmä v tom, že inteligencia je intelektová schopnosť zakladajúca sa na konvergentnom myslení, ktorá signalizuje kvalitu orientácie v problémových situáciách, vo výbere vhodného riešenia a v miere preukázanej pružnosti a ľahkosti v zmene zamerania. Naproti tomu tvorivosť je proces, ktorého zložkami sú aj medzery a nedostatky v poznávaní, senzibilita k chýbajúcim prvkom, proces odhaľovania problémov a hľadania nových originálnych postupov, vytvárania, overovania a hodnotenia hypotéz.

 

Pri rozpracovávaní problémov skúmania inteligencie a pri zostavovaní IQ testov vznikli dva tábory názorov na vzájomný vzťah tvorivosti a inteligencie. Prvý názor – na základe kritiky IQ testov – stavia tvorivosť do protikladného postavenia voči inteligencii. Prívrženci druhého tábora zastávajú názor, podľa ktorého tvorivé myslenie predstavuje vyššiu doplňujúcu úroveň intelektovej činnosti človeka. Úroveň inteligencie tu predstavuje určitý predstupeň pre tvorivé myslenie.

 

Na základe testov vieme povedať, že medzi tvorivosťou a inteligenciou je dokázateľná súvislosť, ale tieto dve schopnosti nie sú identické. Neplatí, že vysoká inteligencia automaticky znamená vysokú mieru tvorivosti a takisto platí, že úroveň tvorivosti nerastie priamo úmerne s úrovňou inteligencie.

 

Všeobecne však platí, že vysoká inteligencia sa môže spájať s nižšou úrovňou tvorivosti, ale vysoká úroveň tvorivosti myslenia sa nevyskytuje s veľmi nízkou úrovňou inteligencie.

 

Bariéry kreativity

 

Na kreativitu majú vplyv bariéry, ktoré môžu negatívnym spôsobom ovplyvňovať rozvoj tvorivosti.

 

Podľa Jamesa L. Adamsa poznáme štyri druhy bariér:

 

1. percepčné bariéry – sú to bariéry vnímania, ktoré človeku bránia správne pochopiť informácie, vidieť problém a podnety na jeho riešenie. Medzi percepčné bariéry patria:

a) ťažkosti vo vymedzení problému – vyčlenenie z iných problémov, správna izolácia

b) tendencia vymedziť problémovú oblasť príliš široko alebo úzko

c) neschopnosť vidieť problém z viacerých hľadísk

d) slabé využívanie všetkých zmyslov

e) nadbytočnosť informácií

f) stereotypia – človek sa musí pozerať na problém nekonvenčne a riešiť ho nonkonformne

 

 

2. bariéry kultúry a prostredia – tvorivosť je ľuďom daná, ale často je oslabená vplyvom spoločenských noriem a kultúrneho prostredia. Kultúrnymi bariérami sú predsudky. Bariéry prostredia zahŕňajú nedostatok spolupráce a dôvery, nedostatok podpory na realizáciu myšlienok a nevhodných nadriadených. Medzi spoločenské bariéry patria:

 

a) fantázia a prežívanie sú zbytočné

b) hravosť je len pre deti

c) v riešení problémov nie je miesto pre humor

d) tabu – existencia rôznych tabuizovaných a zakázaných oblastí

e) tradícia má prednosť pred zmenami

f) cítenie, intuícia sú nevhodné

 

 

3. emočné bariéry – bránime sa nimi pred nepríjemnými stavmi spojenými s tvorivým procesom.

Jedná sa o:

a) strach urobiť chybu

b) nechuť k chaosu, nutkavá túžba po poriadku

c) vžívanie sa do role posudzovateľa, nie tvorcu

d) nereagovanie na problémy

e) veľká zainteresovanosť na rýchlom riešení

f) chybná predstavivosť

g) neschopnosť odlíšiť realitu od fantázie

h) neschopnosť relaxovať a neochota „nechať problém spať“

 

4. intelektové a výrazové bariéry – intelektové vyplývajú z nedostatočných intelektových predpokladov a chybnej mentálnej taktiky. Výrazové bariéry sú prejavom nedostatku interpretovať myšlienku niekomu, často aj sebe samému. Patria sem:

a) použitie nesprávneho jazyka (verbálneho, matematického, vizuálneho a pod.)

b) neprimerané použitie intelektových stratégií na riešenie problému

c) nesprávne informácie, príp. ich nedostatok

d) nevhodná výrazová zručnosť na zaznamenanie alebo vyjadrenie myšlienky


Kontrolné otázky:

1. Aké bolo historické chápanie tvorivosti?

2. Vysvetlite pojem kreativita.

3. Čo patrí medzi faktory tvorivých schopností?

4. Objasnite vzťah medzi inteligenciou a tvorivosťou.

5. Charakterizujte emočné bariéry tvorivosti.

 

Použitá literatúra

1. LUK, A.N.: Psychológia tvorivosti. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1981.

2. BEAN, R.: Jak rozvíjet tvořivost dítěte. Praha, Portál 1995.

3. DOČKAL, V. a kol.: Psychológia nadania. Bratislava, SPN 1987.

4. PIETRASIŃSKI, Z.: Tvorivé myslenie. Bratislava, Obzor 1972.

5. ZELINA, M.: Stratégia rozvoja osobnosti dieťaťa. Bratislava, Iris 1995.

6. KIRST, W. a kol.: Trénink tvořivosti. Praha, Portál 1998.

7. http://sk.wikipedia.org/wiki/Kreativita

8. http://www.kpg.pf.ukf.sk/pedagogika_tvorivosti.pdf