Vznik cárstva, Ivan III.

     K vytvoreniu ruského cárstva došlo potom, čo sa moskovským kniežatám postupne podarilo vymaniť z nadvlády tatárskej Zlatej Hordy. Storočia tatárskeho útlaku spôsobili, že v čase, keď Európu vzrušovala nastupujúca renesancia, humanizmus a nové zemepisné či vedecké objavy, v Rusku bola základným problémom otázka zbavenia sa tatárskej vlády a vytvorenia feudálneho štátu.  Na čelo tohto procesu sa postavili vládcovia Moskvy, ktorí dlhé roky predtým požívali u svojich tatárskych podmaniteľov výsadné postavenie. Potom, čo odmietli Horde platiť dane, schyľovalo sa k vojenskému stretu. Ten sa nakoniec  neuskutočnil (Tatári cúvli), a to umožnilo fakt, že po roku 1480 Moskva preberá iniciatívu a vytvára cárstvo, na čelo ktorého sa stavia prvý ruský cár,  Ivan III. (1462-1505). Ivan III. sa nechal vyhlásiť za cára a sám svoju moc chápal ako pokračovanie vlády byzantských cisárov (oženil sa s neterou posledného byzantského cisára).

      Mnohí historici sa venujú otázke, ako vzniklo zaostávanie  Ruska za západom. Ako je možné, že začína budovať feudálnu monarchiu až  v čase, keď na západe táto už mnohých oblastiach smeruje ku kríze, ktorú spôsobuje meniaca sa štruktúra novovekej spoločnosti? Iste, vyše dvestoročné „spolužitie“ s Tatármi vývoj štátu a spoločnosti spomalilo. Na druhej strane však historici poukazujú na fakt, že Rusko si samo volí odlišnú cestu od tej západnej. Ruskí cári, nedotknuteľní vo svojej moci, považujú sa, od Boha predurčení, za ochrancov pravých hodnôt a pravej viery – pravoslávia. Západ v tejto ideológii predstavuje územie, ktoré zišlo zo správnej cesty, Rusko je v nej predurčené na to, aby na pravé hodnoty ukazovalo a ochraňovalo ich.

 

Ivan IV. Hrozný (1547-1584)

     V ruskej histórii sa stalo meno tohto cára synonymom krutosti a symbolom despotizmu. Keď zomrel jeho otec, cár Vasilij III. (1433),  mal Ivan iba tri roky, Až do sedemnástich rokov za neho vládli popredné rody bojarov (vysoká ruská šľachta), ktoré danú situáciu zneužívali vo svoj prospech. Boli to roky bojov o moc a mnohých krutostí, ktorých bol následník trónu svedkom, dokonca sa ich aj zúčastnil (ako trinásťročný nechal pre podozrenie zo vzbury roztrhať psami popredného bojara Andreja Šujského). Hoci sa spočiatku zdalo, že bude panovníkom miernym, veľmi skoro sa prejavili jeho sklony ku krutosti. Tie sa ukázali, keď v roku 1552 dobyli ruské vojská Kazanský chanát. Mesto bolo vyplienené a jeho obyvatelia vraždení a rusifikovaní.

     Cieľom Ivanovej politiky bolo v tomto období rozširovanie územia cárstva. Dobytie Kazanského chanátu mu prisúdilo ďalšiu časť bývalého tatárskeho územia, vzápätí však začal pomýšľať nad dobytím území na severe v konflikte, ktorý je známy ako Livónska vojna. V nej však proti nemu stáli dobre organizovaní Poliaci, Švédi a nemeckí rytieri a  hoci spočiatku dosiahol územné zisky,  boli jeho vojská nakoniec v rokoch 1578-1581 z Livónska (dnešné Lotyšsko a Estónsko) vytlačené.  Porážku si cár vysvetľoval predovšetkým ako dôsledok zrady vo vlastných radoch.

     Krutovláda Ivana IV. Hrozného naplno prepukla po roku 1564. Vtedy so svojim sprievodom a rodinou odišiel z Moskvy. Svoj odchod zdôvodňoval tým, že mesto je plné zradcovských bojarov. Cirkevní aj svetskí predstavitelia ho prosili, aby sa vrátil a ukázal prstom na svojich nepriateľov. Ivan si ale stanovil podmienky, medzi najzávažnejšie patrilo, že si pod svoju priamu moc stanovil časti mesta a aj krajiny, ktoré mu budú priamo podliehať, vznikla takzvaná opričnina. Ďalej si ustanovil oddiely opričnikov, osobných strážcov a keďže neveril Kremľu, začal v Moskve stavať vlastnú pevnosť

    Po návrate do Moskvy sa začalo vraždenie každého, kto bol obvinený zo zrady. Za obeť padli bojari, ich rodiny, ale napríklad i celé mestá, ako napríklad Novgorod, v roku 1570 obvinený zo zrady a šesť týždňov plienený, pričom bolo povraždených okolo 60 tisíc jeho obyvateľov. Mnoho náznakov smeruje k myšlienke, že cárova despocia bola výsledkom jeho psychickej choroby. Veď na konci života už neveril nikomu, ani svojej osobnej garde, opričnikom, ktorí boli dovtedy nástrojom teroru. 

     Jeho hnev nakoniec zasiahol aj jeho najbližších, v roku 1581 v hádke udrel žezlom svojho staršieho syna (následníka trónu) tak silno, že tento následne svojmu zraneniu podľahne. Privodil tak vlastne pád svojej dynastie, nakoľko mladší syn, Fjodor, nebol po telesnej aj psychickej stránke schopný vládnuť Rusku.                                                                                                                

 

Cár Fjodor a Boris Godunov

     Po smrti Ivana Hrozného mal vládnuť s pomocou osobitnej rady jeho neduživý syn Fjodor, ten však presúval zodpovednosť vládnutia na bojara Borisa Godunova, ktorý prakticky vládol namiesto neho. Bol to veľmi schopný i keď negramotný šľachtic, ktorý dokázal jednať s rozumom, ale i kruto, keď to bolo nutné. Jeho vláda je však hodnotená skôr pozitívne: posilnil postavenie ruskej pravoslávnej cirkvi, uzavrel výhodný mier s Poľskom a Švédskom, Rusko získalo územia na severe, získalo prístup k Fínskemu zálivu. Ruský snem ho po smrti Fjodora (1598) zvolil za ruského cára.

  

 

     Voľba Borisa Godunova za cára však narazila na odpor vysokej šľachty. Bohatí bojari sa s jeho voľbou nechceli zmieriť. Navyše sa ocitol v nezávideniahodnej situácii, pretože Rusko postihol hladomor, ktorý viedol k všeobecnému rozvratu. Navyše, v Poľsku sa objavil mních Grigorij Otrepjev, ktorý začal tvrdiť, že je synom Ivana Hrozného, Dmitrijom.  Tento Ivanov syn (z piateho manželstva, preto podľa pravoslávia nemohol zasadnúť na cársky stolec) zomrel za zvláštnych okolností, keď mal osem rokov (z jeho smrti obviňovali Godunova). Otrepjevovi sa podarilo presvedčiť poľskú šľachtu a so svojim malým vojskom tiahol na Moskvu. Medzitým, v roku 1605, Boris Godunov umiera a Lžidmitrij alias Otrepjev bol v Moskve korunovaný za cára Dmitrija I. Jeho hviezda ale rýchlo zhasla, Keď doslúžil záujmom bojarov, dav ho v roku 1606 zabil, pochoval následne mŕtvolu zo strachu vykopal, spálil,  popol z tela nabil do dela a vystrelil do smeru, ktorým prišiel do Moskvy.



Zopakujte si:
1. Ako sa volal prvý ruský cár?
2. Ako sa volal otec Ivana IV. Hrozného?
3. Charakterizujete vládu Ivana IV. Hrozného.
4. Vysvetlite pojem opričnina.
5. Opíšte úspechy v zahraničnej politike za vlády Borisa Godunova.


Použitá literatúra:
ŠVANKMAJER, M. a kol.: Dějiny Ruska. 1.vyd. 1995. LIDOVÉ NOVINY. Praha. ISBN 80-7106-216-2
DEJEPIS - OD PRAVEKU K NOVOVEKU 1. 1. vyd. 1997. Orbis Pictus Istropolitana. Bratislava. ISBN 80-7158-167-4


Zdroje obrazkov:
http://a5.files.biography.com/image/upload/c_fill,cs_srgb,dpr_1.0,g_face,h_300,q_80,w_300/MTE1ODA0OTcxNjY5NjIwMjM3.jpg

http://a4.files.biography.com/image/upload/c_fill,cs_srgb,dpr_1.0,g_face,h_300,q_80,w_300/MTE4MDAzNDEwMjA4MDY1MDM4.jpg