Prosociálnosť – z lat. slova socius – spoločník, priateľ, schopnosť urobiť niečo dobré pre druhého človeka bez toho, aby sme za to očakávali bezprostrednú odmenu alebo protislužbu. Prosociálny je človek, ktorý sa k ostatným ľuďom správa ako k potenciálnym priateľom, čiže zachováva tzv. zlaté pravidlo mravnosti: „Čo chceš, aby robili tebe, rob aj ty druhým. Čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty druhým.“

 

 

Zdroj:http://soulwritings.wordpress.com/

 

 

Čo je prosociálne správanie - má za cieľ pomôcť inému človeku.

- vyznačuje sa skutkami a činmi, vykonanými v prospech druhého bez očakávania odmeny alebo sociálneho súhlasu. Tieto akty chovania majú charakter poskytnutia nezištnej pomoci, sú vykonávané bez vyzvania /postihnutý do autobusu…/, niekedy o pomoc môžeme byť požiadaní /kde je prosím pošta/, alebo dokonca úpenlivo žiadaní /topiaci sa, fyzicky napadnutý../. - Situácie PS majú neobyčajne široké spektrum - od bežných situácií po výnimočné - napr. pomoc imobilnému človeku pri nastupovaní, vystupovaní, upozornenie na stratu predmetu, kde je tu prosím pošta, volanie o pomoc topiaceho sa, vypočutie človeka, ktorý to potrebuje, zvezenie stopára, prispenie na dobročinné účely,poskytnúť pomoc, pomôcť fyzicky napadnutému človeku s rizikom vlastného ohrozenia…/

 

Prosociálne správanie prináša hlboké uspokojenie tomu, kto daruje alebo pomáha. V tomto zmysle dar poteší aj toho, kto dáva - možno nie menej ako obdarovaného. Navyše tu pôsobí osobitný zákon, že dobro, ktoré sme niekomu urobili, skôr alebo neskôr sa nejakým neraz prekvapujúcim spôsobom vráti. Prosociálne správanie málokedy ostane bez odozvy. Úsmev býva opätovaný úsmevom, nezištná pomoc vyvoláva tendenciu k reciprocite. Od toho je len krok ku vzniku priateľstva.

 

 
 

 

Formy prosociálneho správania /L. G. Wispé, 1972/:

 


• darovanie /finančných alebo iných darov…, dobročinné účely/  

• sympatie a porozumenia /pre ťažkú situáciu iného/

 

• pomoc pri dosiahnutí určitého cieľa /odstránenie poruchy auta na ceste, odrazenie útočníka../  

• ponuka k spolupráci /spolupracovať s inými v prospech tých, ktorí to potrebujú/  

• podpora /k dosiahnutiu nejakého cieľa alebo zabráneniu straty/  

 

 

Objektom aktov prosociálneho správania môžu byť osoby známe aj neznáme. Fakt známosti môže výrazne modifikovať správanie pomáhajúcemu v zmysle rýchlosti, či miery pomoci s vedomím, že správanie môže ovplyvniť jeho obraz v očiach druhej osoby. U veľmi dobrých známych je považovaná pomoc za samozrejmú, pretože je to proste dobrý priateľ a že v prípade potreby, v tiesni môže očakávať rovnakú reakciu druhej strany. Preto sa väčšia váha prikladá altruistickému správaniu voči cudziemu človeku.

 

 

 

Prečo teda pomáhame, keď toto správanie vyžaduje väčšie či menšie sebaobetovanie a neprináša zodpovedajúci prospech či zisk pomáhajúcemu?

 

Väčšina autorov sa prikláňa k tomu, že motivačné zdroje prosociálneho správania je treba hľadať vo výchove a vplyvoch prostredia (ako v genetickej výbave). Opierajú sa o teóriu sociálnej výmeny. Sociálna výmena – táto teória vychádza z toho, že v sociálnej interakcii si ľudia vymieňajú informácie, služby, sympatie, lásku ale tiež pomoc na základe zváženia vynaloženého úsilia a predpokladaného zisku (odmeny), ktorým môže byť napr. dobrý pocit z poskytnutej pomoci.

 

 

Možno vychádzať z toho, že prosociálne správanie je buď geneticky dané – vrodené, alebo je v procese socializácie pevne zabudované do motivačnej štruktúry osobnosti. Vysvetlenie prosociálneho správania sa najčastejšie opiera o teóriu sociálnej výmeny – ekonomicky chápané – náklady a zisky, a normy sociálneho správania a empatie.

 

 

 

Empatia

 

Ide o schopnosť vcítenia sa, videnia sveta očami druhého. Výsledkom empatie je veľmi blízke až identické prežívanie situácie s iným človekom. Empatia zahŕňa tri zložky ľudského správania – poznávaciu, emocionálnu a motivačnú. Empatia preukazuje aj to, že prežívanie ťažkej situácie u niekoho vyvoláva reakciu egoistickú (zámerné odstránenie vlastného nepríjemného stavu) a u niekoho altruistickú (mierená predovšetkým na pomoc inému).

 

 

Aktivácia noriem v prosociálnom správaní predpokladá štyri štádia.

 

  •  Prvé štádium spočíva na otázke, či poskytnutie je nevyhnutné a  možné. Treba posúdiť či potreba pomôcť je dostatočne prejavovaná, mieru viny toho, kto takúto situáciu vyžadujúcu si pomoc zapríčinil, vlastné možnosti a schopnosti a taktiež oprávnenosť.

  • Druhé štádium súvisí s aktivizáciou pocitu morálnej povinnosti, ktorá vyplýva z normy. 

  • Tretie štádium súvisí so zvažovaním prospechu a nákladov spojených s pomocou, to znamená, že pri rozhodovaní o pomoci sa zvažujú nielen vlastné náklady, ale aj hodnoty prínosu pre toho, komu je pomoc poskytnutá. 

  •  Štvrté štádium je vyústením do realizácie konkrétneho rozhodnutia o  pomoci. 

     

     

Charakteristiky prosociálnej osobnosti:  

 

  •  prejavuje súcit s ľuďmi, ktorí majú ťažkosti 

  • teší ho obdarovať niekoho, alebo rozdeliť sa s niekým

  • namáha sa v prospech iných ľudí 

  • úspechy iných ľudí prijíma bez závisti 

  • má pochopenie pre starosti a nevýhody svojich známych 

  • prežíva s inými ich starosti a radosti

     

     

 



Použitá literatúra:
L.Lenz, O.Krížová, Metodický materiál k predmetu Etická výchova, MC v Bratislave,Bratislava 1993
Roche –Olivar, Etická výchova, Orbis Pictus Istropolitana 1992

Zdroje obrazkov:
http://soulwritings.wordpress.com/