-Red-

 

 


Literárny druh: epika

Literárny žáner: ľudová rozprávka

Literárna forma: prozaická

Postavy: sedliak Rak, jeho žena, pán, pani, sused

Hlavná myšlienka: prefíkaný sedliak Rak svojou šikovnosťou prišiel k majetku 

Sedliak Rak bol veľmi chudobný a jedného dňa, keď už nemali so ženou čo jesť, sa rozhodol predať kravu. Keď odchádzal, žena za ním zakričala, aby jej kúpil sukňu, hoci aj úzku. Sedliak kúpil za utŕžené peniaze pečenú húsku, kalendár a zvyšok prepil. Žene medzitým sukňu spálila, lebo si myslela, že muž jej novú sukňu donesie. Medzitým pobehovala len v košeli. 


 

Sedliak o sebe vyhlásil, že je prorok a uhádne, čo komu kde skapalo. Raz k nemu zavítal sused a žiadal ho o pomoc, pretože mu niekto ukradol dva voly. Po dedine sa roznieslo, že skapané voly sa nájdu a že zle bude s tým, čo má to krivé koleno. A nebol to nikto iný, iba krivý Kubo z dolného konca. Priletel ako bez duše za sedliakom . Všetko bolo dobre a voly do rána na mieste. A takto sa pomaly nachodili pokapané veci i tomu, i tamtomu a prorokov meštek i komora sa napĺňali. Ženu choval dobre, ale tú sukňu, čo akú úzku, len nekupoval a nekupoval, lebo si zakaždým pomyslel: Dobre tej za komínom, aby mi voľajako remeslo nepokazila.

Raz sa panej v kaštieli stratil prsteň a tak si dala sedliaka zavolať, aby jej ho našiel. Mal na to 7 dní, počas ktorých ho hostili samými vybranými jedlami. A na jeho prekvapenie za ním prišla i jeho žena a ako sa tak rozprávajú, prorok vraví, že jedla tu dostane. Prorok vraví: „A už sme aj pri prvom, no pozri už aj pri druhom a nakoniec aj pri tretom." Lokaji si mysleli, že hovorí o nich, a tak sa mu sami priznali, ale nechcú aby ich prezradil a tak ho podplatia. Sedliak povedal panej, že prsteň zožral moriak. Moriaka zabili a prsteň tam naozaj bol. Pani mu zaplatila a sedliak odchádzal so ženou domov. Stretli však pána, ktorý si chcel sedliaka vyskúšať a overiť, či je naozaj prorokom. Pán ho pozval na večeru a sedliak mal uhádnuť, čo je pod pokrývkou. Samozrejme, že to nevedel, a tak si iba vzdychol: „ Ej Raku, Raku, zle je s tebou!"

Všetci iba oči otvorili, už nevedno, či na toho červeného raka, či na tú prorockú múdrosť. Ale vraj každý z tých pánov dal ešte prorokovi po sto rýnskych a potom ho so všetkým dali pekne zaviezť domov, aby múdrosť nechodila peši.

A tak sedliak opäť mal na čom gazdovať.