Prirodzený prízvuk

  1. prízvuk na poslednej slabike slova

Kým slovenčina má prízvuk takmer vždy na prvej slabike slova, španielčina má prízvuk na poslednej slabike slova.

 

Napr.:

hablar

español

general


 

  1. prízvuk na predposlednej slabike slova

Tak ako slovenčina pri prízvuku (pri jednoslabičných slovách) tak aj španielčina má výnimky. Slová končiace sa na samohlásku –a, -e, -i, -o, -u alebo na spoluhlásku –n alebo -s majú prirodzený prízvuk na predposlednej slabike.

 

Napr.:

muchacha

hablan

España


 

 

Písaný prízvuk

Ak je prízvuk na inej slabike ako na poslednej, či s výnimkou na predposlednej slabike, je označený čiarkou (dĺžňom).

 

Napr.:

fácil

té

también


Prízvuk zostáva v jednotnom aj v množnom čísle na rovnakej slabike avšak podľa potreby sa písanie prízvuku mení.

 

Napr.:

examen exámenes

avión aviones


 

 

výnimky

pri písaní prízvuku v jednotnom a množnom čísle

carácter

caracteres

espécimen

especímenes

régimen

regímenes       


Písaný prízvuk rozlišuje slová, ktoré majú rovnaký tvar, ale rôzny význam.

 

Napr.:

tu tvoj

ty

el určitý člen

él on

solo sám

sólo len, iba

 

Prízvuk sa píše aj pri opytovacích a zvolacích zámenách alebo príslovkách.

 

Napr.:

¿Qué? Čo?

¿Quién? Kto?

¿Cómo estás? Ako sa máš?

¡Qué bonito! Aké pekné! To je pekné!

Dime dónde vive. Povedz mi, kde býva.