Vypracovala: PaedDr. Jana Hanesová

 

 

Prísudok je centrálny vetný člen, od ktorého závisia všetky vetné členy. Medzi prísudkom a podmetom je vzťah vzájomnej závislosti.

 

Gramatická podradenosť prísudku voči podmetu sa v nemčine i v slovenčine vyjadruje zhodou s podmetom, a to v osobe a čísle. To znamená, že sloveso je v jednotnom čísle, ak má podmet tvar jednotného čísla, v množnom čísle, ak má podmet tvar množného čísla alebo je viacnásobný. Napr.: Der Student schreibt die Seminararbeit. (Študent píše seminárnu prácu.), Die Studenten schreiben die Seminararbeit. (Študenti píšu seminárnu prácu.)

  

Ak sú podmety rozličných gramatických osôb spojené vylučovacou spojkou, stojí prísudok v osobe, ktorá je k nemu bližšie. V slovenčine, na rozdiel od nemčiny tu použijeme množné číslo. Napr.: Die Eltern oder das Kind hat es gemacht. (Rodičia alebo dieťa to urobili.), Das Kind oder die Eltern haben es gemacht.. (Dieťa alebo rodičia to urobili.)

 

Ak je pred jedným z podmetov zápor, pre tvar prísudku je smerodajný kladný podmet. Napr.: Nicht sie, du musst mich besuchen. (Nie ona, ale ty ma musíš navštíviť.)

 

Tak, ako v slovenčine, aj v nemčine môže byt prísudok slovesnýmenný.

 

Slovesný prísudok

 

Slovesný prísudok môže byť jednoduchý alebo zložený. Jednoduchý slovesný prísudok sa vyjadruje určitým slovesným tvarom. V nemčine je to sloveso v prítomníku alebo v préterite. Napr. Der Lehrer liest ein Buch. (Učiteľ číta knihu.) Der Lehrer las das Buch. (Učiteľ čítal tú knihu.) Zložený prísudok pozostáva z určitého tvaru pomocného slovesa a z gramatickej alebo lexikálno – idiomatickej časti prísudku. Gramatické časti prísudku sú neurčitok a minulé príčastie v zložených slovesných tvaroch. Napr.: Der Lehrer hat das Buch gelesen. (Učiteľ čítal tú knihu.), Der Lehrer will ein Buch lesen. (Učiteľ chce čítať knihu.)

 

Lexikálno – idiomatické časti prísudku sú:

  • podstatné mená v ustálených spojeniach a v slovesno - menných väzbách.

  • odlučiteľné časti zložených slovies tvoria so slovesom významovú jednotku.

 

Slovesno – menný prísudok

 

Slovesno – menný prísudok sa skladá z dvoch častí: zo spony (kopuly) a mennej časti, ktorá je významovým jadrom prísudku. Sponové sloveso je nositeľom gramatických významov a vyjadruje zhodu s podmetom vety. Napr.: J. W. Goethe wurde der Schriftsteller. (J. W. Goethe sa stal spisovateľom.)

 

Podmetový predikatív

 

Podmetový predikatív sa vzťahuje na podmet a stojí po sponových slovesách sien, werden, bleiben, bedeuten und heißen, ktoré znamenajú existenciu bez ohľadu alebo vzhľadom na jej počiatok a trvanie v objektívnej sfére a po polosponových slovesách aussehen, gelten, scheinen, ktoré vyjadrujú existenciu v subjektívnej sfére. Napr.: Martin zeigte sich als ein fleißiger Mann. (Martin sa ukázal ako usilovný muž.)

 

Kontrolne otázky:

1. Aký vetný člen je prísudok?

2. Aký vzťah je medzi prísudkom a podmetom?

3. Čím sa vyjadruje jednoduchý slovesný prísudok?

4. Uveďte príklad slovesno – menného prísudku!

5. Ktorá časť slovesno – menného prísudku je nositeľom gramatických významov?

 

Použitá literatúra:

  • Príručná gramatika nemčiny

  • Duden: Die Grammatik 7

  • Zmaturuj z nemeckého jazyka