Vypracovala: PaedDr. Jana Hanesová

 

 

Príslovkové určenie je neväzbový vetný člen. Bližšie určuje sloveso, prídavné meno a príslovku. Tieto môžu byť v platnosti hociktorého vetného člena. Príslovkové určenie pri nadradenom člene udáva okolnosti alebo vlastnosti a kvalitu. Podľa toho sa v nemčine i v slovenčine príslovkové určenie delí na:

  • miesta

  • času

  • príčiny

  • spôsobu

 

Príslovkové určenie sa vyjadruje príslovkami. Náhradami prísloviek bývajú predložkové a holé pády, infinitívne a participiálne väzby. Nie sú to väzbové pády, pretože ich na rozdiel od predmetu môžeme spojiť s každým slovesom. Niektoré príslovkové určenia sú konštitutívne. Veta bez nich by nemala zmysel. Napr.: Die Kartoffeln wiegen 5 Kilo. (Zemiaky vážia 5 kg.) / Die Kartoffeln wiegen. (Zemiaky vážia.) – nesprávne.

 

Príslovkové určenie miesta (die Lokalbestimmung) určuje stav alebo dej vo vzťahu k priestoru, umiestnenie, smer, cieľ alebo východisko. Pýtame sa naň otázkou wo? (kde?) wohin? (kam?) woher? (odkiaľ?) wie weit? (ako ďaleko?)

 

Vo vete môže byť vyjadrené:

  • príslovkami miesta, napr. Maria wohnt dort. (Mária býva tam.)

  • holým 4. pádom, napr.: Gehen Sie den kürzesten Weg! (Choďte najkratšou cestou!)

  • holým 2. pádom, napr.: Er geht seines Weges. (Ide svojou cestou.)

  • predložkovým 3. pádom, napr.: Die Kirche befindet sich in unserer Stadt. (Kostol sa nachádza v našom meste.)

  • predložkovým 4. pádom, napr.: Ich fahre am Montag in die Schule. (V pondelok cestujem do školy.)

  • vedľajšou vetou, napr.: Sie geht, wohin sie will. (Ona ide, kam chce.)

 

Príslovkové určenie času (Die Temporalbestimmung) určuje dej vo vzťahu k času (jeho trvanie, začiatok a koniec). Odpovedá na otázky: wann? (kedy?) seit wann? (odkedy?) wie lange? (ako dlho?)

 

Vo vete môže byť vyjadrené:

  • príslovkami času, napr.: Du kannst bis morgen hier blieben. (Ty tu môžeš zostať do zajtra.)

  • holým 4. pádom, napr.: Den ganzen Tag musste ich arbeiten. (Celý deň som musel pracovať.)

  • holým 2. pádom, napr.: Eines Tages kam die Tochter zu mir. (Jedného dňa prišla dcéra ku mne.)

  • predložkovým 3. pádom, napr.: Am Mittwoch hatte ich viel zu tun. (V stredu som mal veľa práce.)

  • predložkovým 4. pádom, napr.: Wir kommen um sechs Uhr. (Prídeme o šiestej.)

 

Príslovkové určenie príčiny (Die Kausalbestimmung) určuje všetky vzťahy, vlastnú príčinu, následok, účel, podmienku a prípustku. Podľa tohto kritéria sa rozlišujú aj príčinné vety. Pýtame sa naň otázkou warum? (prečo?), aus welchem Grund? (z akého dôvôdu?).

 

Vo vete môže byť vyjadrené:

  • zámennou príslovkou, napr.: Dazu bin ich hier. (Nato som tu.)

  • holým 3. pádom, napr.: Im Krieg haben viele Menschen vor Hunger gestorben. (Vo vojne umrelo mnoho ľudí od hladu.)

  • predložkovým 3. pádom, napr. Das Geschäft ist aus technischen Gründen geschlossen. (Obchod je z technických príčin zatvorený.)

  • predložkovým 4. pádom, napr.: Sie muss etwas gegen Magenschmerzen nehmen. (Ona si musí vziať niečo proti bolestiam žalúdka.)

  • predložkovým 2. pádom, napr.: Infolge des schlechten Wetters kommt der Vater erst am Montag. (Pre zlé počasie príde otec až v pondelok.)

  • infinitívnou väzbou, napr.: Man isst um zu leben. (Jeme, aby sme žili.)

.

 

Príslovkové určenie spôsobu (Die Modalbestimmung) určuje dej čo do kvantity, miery, nástroja alebo prostriedku. Pýtame sa naň otázkou wie? (ako?), wieviel? (koľko?) womit? (čím?), wie sehr? (ako veľmi?), mit wem? (s kým?).

 

Vo vete býva vyjadrené:

  • príslovkou spôsobu, napr.: Meine Mutter kocht gut. (Moja matka varí dobre.)

  • holým 4. pádom, napr. Das Haus liegt zwei Stunden von der Stadt entfernt. (Dom leží dve hodiny od mesta.)

  • holým 2. pádom, napr. Meiner Meinung nah stimmt das nicht. (Podľa môjho názoru to nesedí.)

  • predložkovým 3. pádom, napr.: Die Schwestern sind zum Verwechseln ähnlich. (Sestry sú na nerozoznanie podobné.)

  • predložkovým 4. pádom, napr. Ich wurde durch sein Beispiel klug, (Zmúdrel som na jeho príklade.)

 

Kontrolne otázky:

1. Aký vetný člen je príslovkové určenie?

2. Aké druhy príslovkových určení poznáme?

3. Čím býva vo vete vyjadrené príslovkové určenie času?

4. Ako vyjadrujeme vo vete príslovkové určenie miesta?

5. Uveďte príklady príslovkového určenia príčiny a spôsobu!

 

Použitá literatúra:

  • Themen neu 3

  • Zmaturuj z nemeckého jazyka

  • Príručná gramatika nemčiny