pomenúvajú vlastnosť, akosť
-spravidla sa stupňujú, nie sú odvodené, majú svoj protiklad (pekný-škaredý, dobrý-zlý, vysoký-nízky)

b. vzťahové

-vyjadrujú vlastnosť ako vzťah k niečomu
-spravidla sú odvodené, nestupňujú sa, nemajú protiklady (morský, pracovný, drevený, riaditeľský)

2. privlastňovacie

-privlastňujú osobe alebo zvieraťu
-v základnom tvare prípony -ov, -in, í (riaditeľov, susedkin, medvedí)

 

 

pekný

-akostné a vzťahové, ktoré majú tvarotvorný základ zakončený na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku (soľný, slovenská)

cudzí

-akostné a vzťahové, ktoré majú tvarotvorný základ zakončený na mäkkú spoluhlásku (širší, rúča)

otcov

-privlastňovacie, ktoré privlastňujú osobám mužského rodu, v základnom tvare prípona -ov (starostov, bratova, Petrovo)

matkin

-privlastňovacie, ktoré privlastňujú osobám ženského rodu, v základnom tvare prípona -in (mníškin, líškina, Luckino)

páví

-privlastňujú spravidla zvieratám, v základnom tvare prípona (orlí, včelia, sokolie)

POZOR NA PRAVOPIS

I pl. vždy -mi (otcový-mi, cudzí-mi)

vzor pekný

pekný chlapec, múdry občan
s pekným chlapcom, s múdrym občanom
pekní chlapci, múdri občania (N pl.)
pekných chlapcov, múdrych občanov
o pekných chlapcoch, o múdrych občanoch
peknými chlapcami, múdrymi občanmi

vzory matkin, otcov

s Katkiným chlapcom, so susedovým synom
s Katkini chlapci, susedovi synovia (N pl.)
Katkiných chlapcov, susedových synov
s Katkinými chlapcami, so susedovými synmi

vzor páví

orlí zrak, tigrí pohľad
orlím zrakom, tigrím pohľadom
orlích pier, tigrích pazúrov
o orlích perách, o tigrích pazúroch
orlími perami, tigrími pazúrmi
o orľom pere, o včeľom mede, o sokoľom zraku

 

Sú neohybné a neplnovýznamové slová bez platnosti vetného člena.

Častice sú slová, ktorými zvyčajne vyjadrujeme svoje postoje / pochybnosť, istotu, súhlas, nesúhlas, približnosť, pravdepodobnosť, zdôraznenie, spresnenie, vysvetlenie/ k obsahu celej výpovede alebo len niektorého jej výrazu.

Iné častice stoja na začiatku výpovede, uvádzajú ich alebo pripájajú k textu či k situácii.

/ okolo, vraj asi, možno, určite, stopercentne, veď, zrejme, aspoň, fakt, iba, pravdaže.../

 

Častice vydeľujeme čiarkami:

- / vnútri vety z oboch strán/ ak ich môžeme osamostatniť do samostatnej výpovede

Neteší sa, naopak, zúri. – Neteší sa. Naopak. Zúri.

Bohužiaľ, musíme už končiť. Musíme už končiť. Bohužiaľ.

 

- ak nimi spresňujeme, vysvetľujeme časť výpovede

Dnes, presnejšie dnes popoludní prídem. Dnes prídem. Presnejšie dnes popoludní prídem.

 

Častice nevyčleňujeme čiarkami

- ak zdôrazňujeme nimi vetný člen

Počasie sa hádam umúdri. To určite všetci videli. Urob najmä tortu.

 

- ak sú častice na začiatku viet, ktorými iba uvádzame alebo pripájame vety

Nech teda dobehne! Kiež by konečne zapršalo! Či ozaj prídeš?

 

CITOSLOVCIA

Sú neohybné a neplnovýznamové slová, v priamom použití nemajú platnosť vetného člena.

Citoslovcia sú slová vyjadrujúce city, vôľu alebo rozličné zvuky. Sú to slová – vety:

Psst! Hurá!

 

Rozdelenie citosloviec

- vlastné : ech, ó, jaj, fuj, jej, ha-ha-ha, chi-chi-chi, bŕŕ, hijó.....

- zvukomalebné: čľup, kvak, hav, bum, bác....

 

Citoslovcia vo vete oddeľujeme čiarkami.

Haj, húsky! Bŕŕ, aká zima.

 

Ak citoslovce nadobudne platnosť vetného člena, neoddeľuje sa čiarkami.

Hlasné hurá sa ozývalo štadiónom.

 

V citoslovciach často píšeme -i aj po tvrdých spoluhláskach.

/kikirikí, tik-tak, hihihi, hijo/

 

Niektoré citoslovcia zapisujeme rozličným spôsobom.