Priama reč je presné znenie reči postáv.

Priama reč doslovne vyjadruje to, čo niekto povedal.

Priama reč je doslovná reprodukcia prehovoru postavy, nejakého citátu, či znenia textu.


 

Veta s priamou rečou sa člení na:

 

  • uvádzaciu vetu,

  • priamu reč.


 

Uvádzacia veta

Priamu reč uvádza rozprávač uvádzacou vetou.

Uvádzacia veta nám napovie, kto priamu reč hovorí.


Uvádzacia veta môže stáť:

 

  • pred priamou rečou,

  • za priamou rečou,

  • uprostred priamej reči.


Uvádzacia veta, ktorá stojí pred priamou rečou:

Matka riekla: „Dnes pôjdem navštíviť tetu.“

Sused sa spýtal: „Kedy k nám prídete?“

Zložil klobúk a zvolal: „Ruky bozkávam!“

Za uvádzacou vetou, ktorá stojí pred priamou rečou, píšeme dvojbodku.

 

Uvádzacia veta, ktorá stojí za priamou rečou:

„Nežalujte, deti!“ zvolala pani učiteľka.

„Kedy prídeš?“ spýtala sa Anna.

 

„Ráno vstanem skôr a urobím raňajky,“ sľúbil otec.


Uvádzacia veta, ktorá stojí uprostred priamej reči:

„To je výborná práca,“ oznámil riaditeľ, „klobúk dolu.“

„Veľmi sa tešíme na Vianoce,“ odpovedali deti, „a najmä na darčeky.“

„Nezabudni poupratovať,“ prikázala mama, „a nenechávaj si to na poslednú chvíľu!“

Uvádzaciu vetu, ktorá stojí uprostred priamej reči oddeľujeme čiarkami.


 

 

Priama reč

 

Na označenie priamej reči vo vete používame úvodzovky.

Priama reč nám napovie, čo dotyčná osoba povedala.

Priama reč môže byť oznamovacou, opytovacou, rozkazovacou, zvolacou vetou. Podľa toho píšeme za ňou bodku, otáznik alebo výkričník.

Priama reč sa vždy začína a končí úvodzovkami.