Priama reč je presné znenie reči postáv.

Priama reč doslovne vyjadruje to, čo niekto povedal.

Priama reč je doslovná reprodukcia prehovoru postavy, nejakého citátu, či znenia textu.


 

Veta s priamou rečou sa člení na:

 

  • uvádzaciu vetu,

  • priamu reč.


 

Uvádzacia veta

Priamu reč uvádza rozprávač uvádzacou vetou.

Uvádzacia veta nám napovie, kto priamu reč hovorí.


Uvádzacia veta môže stáť:

 

  • pred priamou rečou,

  • za priamou rečou,

  • uprostred priamej reči.


Uvádzacia veta, ktorá stojí pred priamou rečou:

Matka riekla: „Dnes pôjdem navštíviť tetu.“

Sused sa spýtal: „Kedy k nám prídete?“

Zložil klobúk a zvolal: „Ruky bozkávam!“

Za uvádzacou vetou, ktorá stojí pred priamou rečou, píšeme dvojbodku.

 

Uvádzacia veta, ktorá stojí za priamou rečou:

„Nežalujte, deti!“ zvolala pani učiteľka.

„Kedy prídeš?“ spýtala sa Anna.

 

„Ráno vstanem skôr a urobím raňajky,“ sľúbil otec.


Uvádzacia veta, ktorá stojí uprostred priamej reči:

„To je výborná práca,“ oznámil riaditeľ, „klobúk dolu.“

„Veľmi sa tešíme na Vianoce,“ odpovedali deti, „a najmä na darčeky.“

„Nezabudni poupratovať,“ prikázala mama, „a nenechávaj si to na poslednú chvíľu!“

Uvádzaciu vetu, ktorá stojí uprostred priamej reči oddeľujeme čiarkami.


 

 

Priama reč

 

Na označenie priamej reči vo vete používame úvodzovky.

Priama reč nám napovie, čo dotyčná osoba povedala.

Priama reč môže byť oznamovacou, opytovacou, rozkazovacou, zvolacou vetou. Podľa toho píšeme za ňou bodku, otáznik alebo výkričník.

Priama reč sa vždy začína a končí úvodzovkami.

 

Príklady priamej reči vo vetách:

Priama reč po uvádzacej vete:

Eva sa spýtala: „Ako sa voláš?“

Všetky deti pozdravili: „Dobrý deň!“

Jožko sa usmial: „Tak poďme už do kina.“

 


Priama reč pred uvádzacou vetou:

 

Prečo mi nepomôžeš?“ opýtala sa stará mama.

Volám sa Jozef,“ hanblivo som povedal.

Auto máš už opravené,“ oznámil mi Tóno.


Priama reč predza uvádzacou vetou:

Prídem aj zajtra,“ opatrne som povedala, „ale až popoludní.“

Idem von,“ oznámil otec, „nejdeš so mnou?“

Ja som to ukradol,“ priznal sa chlapec, „musel som.“

 


 

Uvádzaciu vetu a priamu reč môžeme spájať takto:

 


  1. U______________: P______________ .?!

Hostiteľ sa spýtal: Môžem vás ponúknuť?

 


  1. P____________ ,?! u ______________ .

Choď si umyť zuby! zvolala sestra.


  1. P_____________, u___________ , p­­­­­­­­­­­____________ .!?"

 

Ako chceš, povedala Ema, už sa nevrátim!

 


Vysvetlivky:

U – uvádzacia veta začínajúca veľkým písmenom,

u - uvádzacia veta začínajúca malým písmenom,

P – priama reč začínajúca veľkým písmenom,

P – priama reč začínajúca malým písmenom.



Zopakujte si:
1. Čo je priama reč a čo vyjadruje?
2. Na ktoré dve časti sa člení veta s priamou rečou?
3. Kde môže stáť uvádzacia veta?
4. Čo sa dozvieme z uvádzacej vety?
5. Uveď príklady na všetky typy viet s priamou rečou.

Použitá literatúra:
Krajčovičová - Keselová: Slovenský jazyk pre 6. ročník základných škôl. SPN – Mladé letá, s. r. o., Bratislava, 2010. s. 68 - 71.
Péteryová, O. a kol.: Zbierka úloh zo slovenského jazyka na prijímacie skúšky na stredné školy. Didaktis, Bratislava, 1992. 144 s.
Ripka, I. a kol.: Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax. Ottovo nakladateľstvo, Bratislava, 2005. 670 s.