Vážená pani riaditeľka, vážená pani profesorka triedna, ctení zástupcovia profesorského zboru, drahí rodičia, milí spolužiaci a všetci naši hostia, ktorí ste sem dnes večer zavítali, aby ste spolu s nami oslávili tento výnimočný okamih.
Dovoľte mi, aby som Vás srdečne privítala na našej stužkovej slávnosti. Zdá sa, že to bolo nedávno, keď sme po prvýkrát prekročili brány našej školy. Štyri roky ubehli ako voda a my tu dnes večer stojíme krásne oblečení a najdospelejší akí sme kedy boli. Azda každému z nás sa v tomto okamihu v hlave vynárajú tie najkrajšie spomienky prežité na tejto škole. Veď nedá sa zabudnúť na deň,  keď sme pred štyrmi rokmi prekročili slávnu bránu našej školy. Bolo to ako vhodenie malej rybky do veľkého rybníka. V prvý deň sedelo v triede 17 hláv, ktoré asi tak isto ako ja rozmýšľali nad novými vecami čo nás čakajú. Po dlhom oťukávaní a zdĺhavom spoznávaní vznikli priateľstvá na celý život. Prvý ročník bol takmer bezstarostný, až pokiaľ neprišiel čas imatrikulovania. Mnohí z nás začali mávať pomaly až nočné mory z toho večného strašenia. Avšak spoločnými silami sme to zvládli. V druhom ročníku sme dostali zabrať hlavne na konci roka, keď nás prinútili obliecť sa do starých krojov. Dokážete si vôbec predstaviť niekoho oblečeného v 21. Storočí v kroji? Nikdy som netušila aké nepríjemné to môže byť, keď sa nemôžete ani poriadne poškriabať. A čo potom tie sukne? Vďaka bohu, že v dnešnej dobe stačí jedna. Tretí ročník bol zrejme najkrajší, pretože takmer celá trieda sa zmenila z detí na dospelých. Okrem krutých podmienok dospelosti nás čakala i príjemná záležitosť a to imatrikulácie prvákov. Konečne prišiel rad aj na nás a my sme sa mohli pomstiť.  Ani nevieme ako tretí ročník ubehol a nastal posledný, no najťažší štvrtý rok. Nie sme ani v polovici a profesori na nás tlačia, ako by sa už blížila tá slávna maturita. Samé písomky sprevádzané skúšaním. No hrôza.  Ale škola nebola vždy len o učení. Sú tu i iné spomienky, na ktoré nezabudneme. Ako by sa dalo zabudnúť na hodiny plné kriku a hádania sa len aby sme si presadili svoje, aby sme zrušili písomku, či len odhovorili profesora od skúšania.  Nezabudneme ani na precvičovanie našej tvorivosť, ktorú sme plne využívali pri rôznych odôvodňovaniach pri zabudnutej domácej úlohe, či lenivému sa naučeniu ľahkého učiva. Je toho veľa na čo sa nedá zabudnúť, preto dúfam, že to tak aj navždy zostane. Veď keď už sme tu prežili najlepšie roky života, tak nech to aspoň stálo za to.  

A teraz trošku vážne.
Chcela by som sa poďakovať Vám, milí profesori, za Vašu trpezlivosť s nami. Viem, nie vždy to bolo s nami ľahké, ale som rada, že ste to s nami vydržali a doviedli nás až sem. Takisto ďakujem za rôzne myšlienky, čo ste nám vtĺkali do hlavy, dnes už viem, akú veľkú cenu mali.
Veľká vďaka pratí našej triednej profesorke, ktorá nás síce občas mala plné zuby, ale nevzdala to a vydržala to s nami celé štyri roky. Dúfam, že pre ňu to znamenalo tak veľa ako pre nás a dúfam, že bude na nás ešte dlho spomínať.
Takisto musím poďakovať i Vám milí rodičia. Pretože bez Vašej lásky a podpory by sme dnes neboli tým čím sme. Dnes keď tu pred Vami stojíme v plnej zbroji sme smutní i veselí, pretože viacerí z nás si až teraz uvedomujú, ako príliš blízko je naša úplná dospelosť. Nasledujúce obdobie bude pre nás ťažké, ale verím, že nás budete stále rovnako podporovať ako doteraz.

Ďakujem