Vetné členy delíme na:

  • základné,

  • vedľajšie.


 

Základné vetné členy sú:

  • podmet,

  • prísudok,

  • vetný člen.


 

Vedľajšie vetné členy sú:

  • predmet,

  • príslovkové určenie,

  • prívlastok.


 

Základné vetné členy

Podmet je základný vetný člen, ktorý pomenúva, kto alebo čo vykonáva dej, kto alebo čo je nositeľom stavu alebo vlastnosti.

Podmet môže byť vyjadrený alebo nevyjadrený.


Vyjadrený podmet je vo vete vyjadrený osobitným slovom.

Podmet býva vo vete vyjadrený najčastejšie podstatným menom v nominatíve.

Príklady vyjadreného podmetu:

  • Kamarátkapríde pre mňa.

  • Obed bol veľmi chutný.

 

Nevyjadrený podmet nie je vo vete vyjadrený osobitným slovom.

Príklady nevyjadreného podmetu:

  • Príde pre mňa. (kamarátka)

  • Bol veľmi chutný. (obed)


Prísudok je základný vetný člen, ktorý osobám, zvieratám, veciam a javom prisudzuje činnosť, stav alebo vlastnosť.

Prísudok môže byť slovesný alebo slovesno-menný.


Slovesný prísudok býva vyjadrený:

  • plnovýznamovým slovesom – kreslili sme, pôjdu, hovoríte,

  • neplnovýznamovým a plnovýznamovým slovesom – chceli by sme kresliť, môžete hovoriť.

     

Slovesno-menný prísudok býva vyjadrený:

  • sponovým slovesom byť a podstatným menom,

napríklad: On je odborník. Chce byť lekárom.

  • sponovým slovesom byť a prídavným menom,

napríklad: Michal je šikovný. Som unavená.

  • sponovým slovesom byť a zámenom,

napríklad: Ten dom je môj.

  • sponovým slovesom byť a číslovkou,

napríklad: Do cieľa sme dobehli prví.


Vetný základ je jadrom jednočlennej vety, teda vety, ktorá nemá jadro rozčlenené na podmet a prísudok.

Vetný základ môže byť slovesný alebo neslovesný.


Slovesný vetný základ:

  • Mračí sa. Stmieva sa. Hrmelo. Sneží a fúka.

 

Neslovesný vetný základ:

  • Potraviny. Súkromný majetok. Krása! Pitná voda.


 

Vedľajšie vetné členy

Predmet je vedľajší vetný člen, ktorý vo vete dopĺňa význam slovesa.

Predmet býva najčastejšie vyjadrený:

  • podstatným menom,

napríklad: Prečítala som si celý článok.

  • zámenom,

napríklad: Upratala som jej.


Prívlastok je vedľajší vetný člen, ktorý vo vete rozvíja – spresňuje podstatné meno.

Napríklad:

  • Mám rada jahodovú zmrzlinu.

  • Malé dieťa zaplakalo.

  • V televízii rád pozerám cestopisnédokumentárne filmy.


Prívlastok môže byť zhodný alebo nezhodný.


Zhodný prívlastok sa s podstatným menom, ktoré rozvíja, zhoduje v rode, čísle a páde.

Napríklad:

  • slnečné lúče, bez slnečných lúčov, slnečným lúčom, o slnečných lúčoch, so slnečnými lúčmi.


Nezhodný prívlastok sa s podstatným menom, ktoré rozvíja, nezhoduje v rode, čísle a páde.

Napríklad:

  • lúče slnka, postava z filmu, láska k priateľovi, vôňa mora.


Príslovkové určenie je vedľajší vetný člen, ktorý pomenúva rôzne okolnosti alebo vlastnosti deja.

Príslovkové určenie delíme na:

  • príslovkové určenie miesta – vyjadruje rozličné miestne okolnosti deja,

napríklad: odbočil vľavo, pozeral sa mňa zhora,

  • príslovkové určenie času – vyjadruje rozličné časové okolnosti deja,

napríklad: vrátim sa ráno, bol tam celý mesiac,

  • príslovkové určenie spôsobu – pomenúva spôsob, ako dej prebieha,

napríklad: kráča pomaly, dupe ako slon,

  • príslovkové určenie príčiny – pomenúva, prečo dej prebieha alebo neprebieha,

napríklad: nebolo dobre vidieť pre fujavicu.



Zopakujte si:
1. Ako delíme vetné členy?
2. Ktoré vetné členy patria medzi základné?
3. Ktoré vetné členy patria medzi vedľajšie?
4. Aký je rozdiel medzi vyjadreným a nevyjadreným podmetom?
5. Uveď príklady na príslovkové určenie miesta, času, spôsobu a príčiny.

Použitá literatúra:
Krajčovičová - Kesselová: Slovenský jazyk pre 9. ročník základnej školy a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. SPN, Bratislava, 2011, s. 121-123.
Ripka, I. a kol.: Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax. Ottovo nakladateľstvo, Bratislava, 2005. 670 s.