Vypracovala: PaedDr. Jana Hanesová

 

 

Predmet je vetný člen, ktorý závisí od slovesa a dopĺňa jeho význam. Závislosť predmetu od riadiaceho vetného člena sa vyjadruje rekciou (pevnou väzbou), t. j. schopnosťou predurčiť predmetu určitý holý alebo predložkový pád.

 

Okrem pevnej väzby existuje aj tzv. slabá väzba, pri ktorej tvar závislého slova nie je predurčený významom nadradeného slova, a preto nie je predmetom, ale príslovkovým určením.

 

Predmet sa môže vo vete vyskytovať vo všetkých pádoch okrem prvého.

 

Môže byť vyjadrený:

 

  • podstatným menom, napr.: Ich schenke dem Vater das Buch. (Darujem otcovi knihu.)

  • infinitívnou väzbou, napr.: Der Arzt empfahl mir zu Hause zu bleiben. (Lekár mi odporučil zostať doma.)

  • vedľajšou vetou, napr.: Sagen Sie mir bitte, wo die Sekretärin ist. (Povedzte mi prosím, kde je sekretárka.)

 

Predmet stojí po predmetových slovesách. Pri prechodných slovesách je predmet v holom 4. páde a voláme ho priamy predmet. Na rozdiel od slovenčiny býva v nemčine 4. pád:

 

  • po mnohých slovesách s neodlučiteľnou predponou be- , er-, ver-. Týmito predponami sa aj z neprechodných slovies stávajú slovesá prechodné. Napr.: Er hat eine Frage beantwortet. (On zodpovedal otázku.)

  • pri mnohých slovesách s odlučiteľnou pedponou an-. Napr.: Ich muss den Vater anrufen. (Musím zavolať otcovi.)

  • po slovesách označujúcich pohyb. Napr.: Er hat für mich keinen Finger gerührt. (Nepohol pre mňa prstom.)

  • pri látkových menách. Napr.: Hole Wasser und Holz! (Prines vodu a drevo!)

  • po jednoduchých slovesách. Napr.: Sie hat den Vater vom Bahnhof abgeholt. (Ona vyzdvihla otca na stanici.)

  • po väčšine neosobných slovies. Napr.: Das wundert mich. (Tomu sa divím.)

 

Pri neprechodných slovesách je predmet v predložkovom páde alebo v holom 2. a 3. páde. Takýto predmet nazývame nepriamy predmet. Nepriamy predmet stojí často aj po prechodných slovesách ako druhá väzba.

 

Nepriamy predmet môže byť:

 

  • predmet v 3. páde – v nemčine býva:

    • po niektorých slovesách s neodlučiteľnou predponou ent-. Napr.: Ich entnahm seinen Worten, dass er nicht mehr kommt. (Vyrozumel som z jeho slov, že už nepríde.)

    • po mnohých slovesách s odlučiteľnou predponou an-, bei-, nach-, vor-, zu-. Napr.: Dem Gesuch sollen Sie das Zeugnis beilegen. (K žiadosti máte priložiť vysvedčenie.)

    • po niektorých neosobných slovesách. Napr.: Es tut mir im Herzen. (Bolí ma srdce.)

 

  • predmet v 2. páde – je v nemčine veľmi zriedkavý. Vyskytuje sa:

    • po niektorých jednoduchých slovesách. Napr. Es bedarf keiner näheren Erklärung. (To nepotrebovalo žiadne bližšie vysvetlenie.)

    • po niektorých slovesách, kde predmet v 4. páde určuje osobu a 2. pád vec. Napr:: Ich gehe durch die Straßen der Stadt. (Chodím po uliciach mesta.)

    • po niektorých zvratných slovesách. Napr.: Er hat sich jeder Stimme enthalten. (On sa zdržal hlasovania.)

    • po niektorých prísudkových podstatných menách. Napr. Er ist einer schlechten Tat fähig. (Je schopný zlého činu.)

 

  • predmet v predložkových pádoch – v nemčine sa mnoho slovies spája s predmetom pomocou predložky. Predložka závisí od slovesa a pád podstatného mena od predložky. Predložkové väzby v nemčine a v slovenčine sa veľmi často odlišujú, preto si ich treba osvojiť.

 

Kontrolne otázky:

1. Aký vetný člen je predmet?

2. Čo označujeme pojmom priamy predmet?

3. Po ktorých slovesách býva v nemčine predmet v 4. páde?

4. Aký predmet nazývame nepriamy predmet?

5. Kedy sa v nemčine vyskytuje predmet v 3. páde?

 

Použitá literatúra:

  • Themen aktuell

  • Zmaturuj z nemeckého jazyka

  • Príručná gramatika nemčiny