Právo zhromažďovať sa patrí k základným ľudským právam a slobodám. Je zakotvené v ústavách jednotlivých štátov, u nás napr. v článku 28 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o právo občana zúčastňovať sa zhromaždenia najmä na verejných priestranstvách, právo vyjadrovať svoj názor na nich, právo akceptovať ním prezentovaný názor ostatnými, stať sa súčasťou istého „kolektívu“, ktorý zastáva a prezentuje vlastný názor,... Výsledkom zhromaždenia môžu byť isté spoločné vyhlásenia, napr. petície.

Právo zhromažďovať sa patrí teda k základným ľudským právam a slobodám. Zaručuje ho aj nielen Ústava Slovenskej republiky v článku 28, ale zároveň sa uvedeným právom sa zaoberá zákon č. 84/1990 Zb. o  zhromažďovacom práve.

 

Uvedený zákon určuje pojem „verejné priestranstvo“, za ktoré považuje:

  • námestia,

  • triedy,

  •  ulice,

  • ako aj ďalšie priestory pod šírym nebom prístupné každému bez obmedzenia.


 

Zhromaždenia:

 

Za zhromaždenie sa považujú aj pouličné sprievody a manifestácie. Zo zákona vyplýva, že niektoré miesta sú na zhromaždenia zakázané, napr. sú zakázané zhromaždenia v  okruhu 50 metrov od budovy zákonodarných zborov alebo od miest, kde tieto zbory rokujú.
 

Za zhromaždenie sa nepovažujú:

  • zhromaždenia osôb súvisiace s činnosťou štátnych orgánov upravené inými právnymi predpismi,

  • zhromaždenia súvisiace s poskytovaním služieb,

  • iné zhromaždenia neslúžiace občanom na výkon tohto práva.

 

Zvolanie zhromaždenia:


Zhromaždenie môže zvolať občan starší ako 18 rokov alebo slovenská právnická osoba alebo skupina osôb. Zhromaždenia podliehajú oznamovacej povinnosti a musia sa oznamovať obci s výnimkou zhromaždení:

  • usporadúvaných právnickými osobami prístupných len ich členom alebo pracovníkom a menovite pozvaným hosťom,

  • usporadúvaných cirkvami alebo náboženskými spoločnosťami v kostole alebo v  inej modlitebni, procesií, pútí a iných sprievodov a zhromaždení slúžiacich na prejavy náboženského vyznania,

  • konaných v  obydliach občanov,

  • menovite pozvaných osôb v uzavretých priestoroch.

Zhromaždenie musí zvolávateľ písomne oznámiť obci aspoň 5 dní pred konaním zhromaždenia. Za právnickú osobu predkladá oznámenie ten, kto je v tejto veci splnomocnený konať v jej mene.

 

Zvolávateľ musí v oznámení uviesť:

  • účel zhromaždenia, deň a miesto jeho konania a čas začatia,

  • ak ide o zhromaždenie na verejnom priestranstve, aj predpokladaný čas jeho ukončenia a predpokladaný počet účastníkov zhromaždenia,

  • opatrenia, ktoré urobí, aby sa zhromaždenie konalo v súlade so zákonom, najmä počet usporiadateľov, ktorých na organizáciu zhromaždenia určí, a spôsob ich označenia,

  • ak má ísť o pouličný sprievod, východiskové miesto, cestu a  miesto ukončenia,

  • meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko zvolávateľa, u právnickej osoby jej názov a sídlo a meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený v tejto veci konať v jej mene,

  • meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený konať v zastúpení zvolávateľa,

  • ak sa má zhromaždenie konať pod šírym nebom mimo verejných priestranstiev, je zvolávateľ povinný k oznámeniu priložiť súhlas toho, kto je vlastníkom, prípadne užívateľom pozemku.

 

Oprávnenia a povinnosti zvolávateľa

Zvolávateľ je oprávnený:

  • Robiť všetky opatrenia na zvolanie.

  • Pozvanie na zhromaždenie vyhlásiť miestnym alebo obecným rozhlasom.

  • Obce a štátne orgány a organizácie podľa možností a okolností poskytujú zvolávateľovi pomoc.

  • Ak je dôvodná obava, že zhromaždenie bude rušené, môže zvolávateľ požiadať obec alebo príslušný útvar Policajného zboru, aby sa zhromaždeniu poskytla ochrana.

  • Zvolávateľ je oprávnený vydávať priamo alebo s pomocou usporiadateľov účastníkom pokyny na zabezpečenie riadneho priebehu zhromaždenia.

 

Zvolávateľ je napr. povinný:

  • Zabezpečiť potrebný počet spôsobilých usporiadateľov starších ako 18 rokov.

  • Riadiť priebeh zhromaždenia tak, aby sa podstatne neodchyľovalo od účelu zhromaždenia uvedeného v oznámení.

  • Dávať záväzné pokyny usporiadateľom.

  • Dbať o pokojný priebeh zhromaždenia a robiť opatrenia, aby sa nenarušoval.

  • Zhromaždenie ukončiť.

 

Povinnosti účastníkov zhromaždenia:

  • Účastníci zhromaždenia sú povinní dbať na pokyny zvolávateľa a  usporiadateľov a zdržať sa všetkého, čo by narušilo riadny a  pokojný priebeh zhromaždenia.

  • Po ukončení zhromaždenia sú jeho účastníci povinní pokojne sa rozísť.

  • Ak je zhromaždenie rozpustené, sú povinní bez meškania opustiť miesto zhromaždenia.

  • Účastníci zhromaždenia nesmú mať pri sebe strelné zbrane alebo výbušniny.

  • Takisto nesmú mať pri sebe iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, ak možno z okolností alebo zo správania účastníkov usudzovať, že sa majú použiť na násilie alebo hrozbu násilím.

 

Priestupok proti zhromažďovaciemu právu:

Tomu, kto zvoláva alebo usporadúva zhromaždenie bez toho, že by splnil oznamovaciu povinnosť, alebo usporadúva zhromaždenie, ktoré bolo zakázané, alebo závažne poruší inú povinnosť zvolávateľa podľa zákona o zhromažďovacom práve okrem povinnosti ustanovenej v § 6 ods. 5 písm. a), môže byť uložená pokuta do výšky 165,- €.  O priestupku a jeho prejednaní platia všeobecné predpisy – zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

 

Iné správne delikty:

Obec uloží pokutu do výšky 663,- € právnickej osobe, ktorá ako zvolávateľ:

  • zvolala alebo usporiadala zhromaždenie bez toho, aby si splnila oznamovaciu povinnosť,

  • usporiadala zhromaždenie, ktoré bolo zakázané,

  • nezabezpečila oznámený počet spôsobilých usporiadateľov starších ako 18 rokov,

  • riadila priebeh zhromaždenia tak, že sa podstatne odchýlilo od účelu zhromaždenia uvedeného v oznámení,

  • neukončila zhromaždenie konané vo večerných hodinách v čase, ktorý určila obec, čím došlo k neprimeranému rušeniu nočného pokoja,

  • pri ukladaní pokút obec prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Na ukladanie pokút sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Výnosy z pokút sú príjmom obce.

 

 

Zopakujte si:

    1. Definujte pojem sloboda zhromažďovania.

    2. Čo považujeme za verejné priestranstvo?

    3. Aké sú povinnosti a oprávnenia organizátora zhromaždenia?

    4. Aké sú povinnosti a oprávnenia účastníkov zhromaždenia?

    5. Čo považujeme za priestupky pri organizovaní zhromaždení?

     

    Použitá literatúra:

    TÓTH, R.: Základy politológie (Človek v politike). 1. vyd. 1994. SPN. Bratislava. ISBN 80-08-02220-5

    ZELINA , M. : Sloboda osobnosti 1. vyd. 1995. FONTANA kiado, s.r.o. Šamorín. ISBN 80-857001-07-3

    Ústava Slovenskej republiky. https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf [cit. 25.9.2015]

    Zákon 84/1990. Elektronická zbierka zákonov. www.zbierka.sk/sk/predpisy/84-1990-zb.p-336.pdf. [cit. 25.9.2015]