V tomto krátkom článku sa dozviete, prečo Španieli používajú práve vlnovku a  kde má tento znak svoj pôvod. My máme v slovenčine mäkčeň, ktorý má v podstate rovnakú funkciu ako vlnovka v španielčine.


Vlnovka sa vyskytuje aj v ostatných jazykoch Iberijského polostrova – portugalčina, katalánčine, gálijciština a baskičtina. Odkiaľ sa toto ako sa odborne nazýva podobne ako mäkčeň diakritické znamienko v španielskom jazyku i v tých ostatných vzalo?


Niekedy medzi 12. až 14. storočím bol pergamen, na ktorý sa vtedy písalo, taký drahý, že sa muselo šetriť s miestom na ňom. Španielski a portugalskí pisári sa preto vynašli. Objavili spôsob, ako šetriť s miestom na písmená. Musíme si ich objav ale popísať oddelene. Lebo oba národy išli na to inak.

 

PORTUGALCI

majú vlnku nad samohláskami, kde značí nazalizáciu (samohláska zakončená neurčite nosovkou). Začali šetriť tým, že písmeno N po samohláskach vynechali alebo ho začali písať nad predchádzajúcou samohlásku.

 

Latinsky ruka – MANUS – MANO – MÃO

 

 

ŠPANIELI

to robili rovnako ale len ak sa vyskytli dve N za sebou.

 

Latinsky rok – ANNUS – ANNO – AÑO

 

Takto sa teda šetrili s písmom na starých pergamenoch. Samozrejme, neminulo sa ani toľko atramentu, ktorý tiež vtedy nepatril medzi najlacnejšie tekutiny. Postupom času sa používanie vlnovky rozšírilo natoľko, že sa začala v oboch jazykoch používať úplne bežne a bolo to normálne. Pridali ju preto do španielskej i portugalskej oficiálnej abecedy.
Ale stále sme sa ešte nedostali k tomu, prečo práve vlnovka, prečo nie napríklad vodorovná čiarka, ktorá bola v latinčine. Tí bystrejší z vás už možno prišli na to, že vlnovka je vlastne akýsi fragment, teda časť onoho písmena N, nad ktoré sa písala.

 

 

N ~
Hore dolu hore – už vidíte tu podobu? Tak práve takto vznikli hlásky s vlnkou. Po španielsky sa tento znak (~) povie tilde. Neoznačuje ale len vlnku, ale aj označenie prízvuku.