Povesť o Muránskom hrade

 

Literárny druh: próza

Literárny žáner: povesť

Autor: neznámy

Oblasť vzniku povesti: obec Muráň

Hrad Muráň sa vypína  uprostred malebnej prírody Muránskej planiny nad obcou s rovnakým názvom. Existoval v časoch  mnohých povstaní uhorskej šľachty voči svojim kráľom. Jedno z nich viedol Juraj Rákoczi. Jeho vojsko šírilo strach po celej krajine, ale posilnené kráľovské vojská sa čoskoro spamätali a začali späť dobývať územie, ktoré stratili. Povstaleckým vojskám neostávalo inšie ako ústup. Tak ako rýchlo ako získal kus krajiny, ho aj stratil. Netýkalo sa to však niekoľkých silne opevnených hradov, medzi ktoré patril aj Muráň. Nebránil ho však muž. Obrane velila žena, ktorá bola dcérou svojej doby, kedy ženy za neprítomnosti bránili rodový majetok - Mária Szechy alebo Muránska Venuša.

 

Zdroj obrázka: www.rimava.sk

 

Mária Szechy zdedila po svojom otcovi Jurajovi priam neženskú odvahu a bola v tom čase napriek mladému veku už vdovou. Patrila medzi horlivých podporovateľov Rákocziho, preto  ochotne prijala na svojom hrade jeho vojsko a keď ustupoval, ujala sa vedenia a obrany hradu. Ako Aténa vystúpila na hradby a plamennými slovami povzbudzovala obrancov. Netrvalo dlho a zvírený prach ohlasoval príchod kráľovského vojska. Palatín Esterházy tiahol za ustupujúcim povstaleckým vojskom. Proti Muráňu poslal silný vojenský oddiel pod vedením Františka Vesselenyiho, ktorý si už stihol viacerými rytierskymi skutkami vyslúžil ostrohy. Po celej krajine sa o nich šírili chýry. Ako skúsený bojovník obľahol hrad na strmej skale a odrezal ho od okolitého sveta. Na žiadosť, aby sa hrad vzdal, dostal však bezočivú odpoveď a prekvapujúcu novinu, že obrane velí žena, ktorú poslúchajú aj rákocziovskí vojaci. Naplnený ctižiadostivosťou nechcel pripustiť, aby nad ním zvíťazila žena. Ale hrad, ktorý dlho odolával už pred sto rokmi, kedy ho obiehal gróf zo Salmu sa aj teraz ukázal byť tvrdým orieškom. Darmo delá chrlili skazonosné strely, hrad sa im vysmieval vo svojej majestátnosti. Ubehli dni, ubehli týždne a Vesselenyi  sa k cieľu nepriblížil ani o krok. Nakoniec ho darobné úsilie omrzelo a dal príkaz na útok. Za cenu veľkých strát si vybojoval len zopár malých výhod. Zlyhali aj pokusy podplatiť hradnú posádku na bdelosti a ostražitosti Márie. Navyše sa začalo vojenské šťastie prikláňať na stranu povstalcov. Tí vybojovali zopár víťazstiev a postupovali. Musel teda hrad rýchlo dobyť.

Nezaútočil však, ale sám osobne ako posol predstúpil pred veliteľku hradu, aby ju primäl ku kapitulácii. Všetky jeho slová boli ako hrach hádzaný na stenu. Mária sa pohoršila, že vôbec niekto sa opovážil jej niečo podobné navrhnúť. Na Vesselenyiho však mocne zapôsobila jej odvaha a krása. Odovzdal jej list a nepoznaný sa vrátil. Mária sa až z listu dozvedela, kto pred ňou stál a s prekvapením čítala slová plné obdivu a ponuku na sobáš. Vesselenyi ju žiadal o jej ruku pre seba a jej hrad pre kráľa. Tak ako ona zapôsobila na neho, zapôsobil aj on na ňu. Mária dlho zvažovala ponuku. Vesselenyi bol po celej krajine známy ako udatný bojovník. Odpísala mu, že ak chce odpoveď, nech si pre ňu osobne príde. O polnoci, ak mu nie je cudzia odvaha, nájde na severnej strane hradu osvetlený oblok a povrazový rebrík. Vesselenyi urobil opatrenia pre prípad, že by sa mu niečo stalo a vybral sa za dobrodružstvom. Šťastne sa dostal po strmom brale, až do výšky k svetlu, ktoré mu svietilo ako vzdialený maják. Ako však vkročil do izby, zdrapli ho mocné ruky a vrhli do cely. Stal sa väzňom oklamaným ženou a jeho vojsko ostalo bez veliteľa. Preklínal sám seba, Máriu a celý svet. Čoskoro sa otvorili dvere a zachmúrený muž mu ponúkol ruku hradnej panej, ak opustí kráľa a pridá sa k Rákoczimu. Ak nie, o hodinu ho čaká smrť a jeho vojsko ráno skaza. Veselenyi odpovedal ako rytier, že prišiel na čestné slovo a že je proti jeho cti zradiť svojho kráľa. Odpoveďou mu bolo, že tu nejde o česť , ale o moc. S tým osamel a presne o hodinu sa žalárnik vrátil, aby sa dozvedel jeho posledné slovo. Väzeň nepovedal nič, len vykročil za ním ku katovi. Sklonil hlavu na klát, poručil dušu Bohu a čakal na smrtiaci úder. Namiesto neho však počul šuchot šiat a keď prekvapený zdvihol hlavu, videl hradnú paniu. Z jej úst sa dozvedel, že obstál v skúške odvahy a že je hoden stať sa jej manželom a pánom jej hradu. Klesol jej k nohám ako omámený. Mária ho však s rozvahou nabádala, aby sa ponáhľal, lebo hrad bráni aj Rákocziho vojsko. Na jej radu vybral sto najodvážnejších vojakov, ktorí sa do hradu dostali rovnakou cestou ako on. Prekvapení povstalci sa nezmohli na odpor útoku ako zvonku, tak aj zdnuka a na svitaní bol hrad v kráľovských rukách. Čoskoro nato sa uskutočnil sobáš urodzeného páru a honosná svadba, ktorej páru nebolo v celej krajine. 

 

Použitá literatúra:

Muránska Venuša. http://www.muran.sk/__resources/pdf/news/13.pdf (citované 14.7.2016)

Dejiny hradu Muráň. http://www.npmp.sk/obsah/dejiny-hradu-muran (citované 14.7.2016)

Súkromné materiály autorky pripravené na vyučovanie