Systém časov v nemčine sa od slovenčiny líši už ich počtom. Nemecké sloveso má šesť gramatických časov, a to dva jednoduché a štyri zložené. Skutočný čas má ako reálna forma bytia tri stupne: prítomnosť, minulosť a budúcnosť. Týmto trom stupňom v nemeckom jazyku zodpovedá šesť gramatických časov :

 

  • pre prítomnosť – Präsens

  • pre minulosť – Präteritum, Perfekt, Plusquamperfekt

  • pre budúcnosť – Futur I, Futur II,


Slovesné časy sa používajú absolútne alebo relatívne. Pri absolútnom použití označuje slovesný čas prítomnosť, minulosť alebo budúcnosť. Pri relatívnom použití vyjadrujeme súčasnosť deja A s dejom B, alebo sa dej A realizuje pred dejom B prípadne po ňom.


 

 

Präsens

 

Prítomný čas sa môže použiť v jeho základnom význame, alebo sekundárne. Prítomník v jeho základnom význame vyjadruje reálne deje, ktoré sa uskutočňujú v čase prehovoru, teda práve prebiehajúce deje.


Napr.


Ich bin jetzt zu Hause und lese Zeitung.

Ja som teraz doma a čítam noviny.


Aktuálnosť deja je možné zdôrazniť príslovkami jetzt, gerade.


Ich bin gerade in Deutschland und suche ich eine Wohnung.

Som práve v Nemecku a hľadám nejaký byt.



 

V sekundárnom význame vyjadruje prítomník


  • atemporálnosť – všeobecnú platnosť v odborných poučkách a prísloviach


Napr.


Der Apfel fällt nicht weit von dem Stamm.

Jablko nepadá ďaleko od stromu.

 

  • sprítomňovanie dejov minulých (historický prézent) , hovoriaci rozpráva nejakú udalosť v minulom čase a zrazu prejde do prítomníka, čím dosiahne vysoký stupeň dramatičnosti deja.

  • sprítomňovanie dejov budúcich, ak je z kontextu jasné, že ide o budúcnosť


Napr.

 

Morgen gehen wir ins Kino.

Zajtra ideme do kina.



 

Präteritum

 

Préteritum sa zvyčajne používa pri rozprávaní súvislých príbehov z minulosti. Používa sa i na vyjadrenie súčasnosti dvoch dejov v minulosti. Prekladáme ho do slovenčiny podľa kontextu minulým časom dokonavého i nedokonavého slovesa. Préteritom môžeme vyjadriť aj dej, ktorý bezprostredne predchádza inému minulému deju. Préteritum sa tu používa s pluskvamperfektom.


Napr.

 

Als sie die traurige Nachricht erhalten hatte, ging sie schnell zur Tante.

Keď dostala smutnú správu, išla rýchlo k tete.



 

Perfekt

 

Préteritum a perfektum sú významovo totožné. Perfektum sa však bežne používa v dialógoch (pri konverzácii) o tom, čo sa stalo v minulosti. Pri spojení s príslovkami eben, gerade, jetzt perfektum vyjadruje skutočnosť, že dej sa odohral bezprostredne pred prítomnosťou.