Vypracovala: Petra Podmanická


 

Za nerovnorodé teleso môžeme považovať teleso, ktoré sa skladá aspoň z dvoch rôznych materiálov. To ako sa správa nerovnorodé teleso v kvapaline si môžete vyskúšať aj doma. Napustite si plnú vaňu (alebo hlboké umývadlo), vezmite si dva rovnaké zaváraninové poháre a jeden z nich naplňte pieskom. Čo sa bude diať si pozrite na nasledujúcich obrázkoch.

  1. otvorený zaváraninový pohár môžeme považovať za teleso naplnené vzduchom. Toto teleso má menšiu hustotu ako voda, bude naňho pôsobiť viac vztlaková sila ako tiažová a teleso sa bude vznášať

 

 

  1. zaváraninový pohár naplnený pieskom je teleso, ktoré sa skladá z piesku a skla. Je to teleso nerovnorodé a ak ho položíme na hladinu kvapaliny, tak sa z nej posunie smerom na dno. Toto teleso má určite väčšiu hustotu ako voda, vztlaková sila, ktorá naň pôsobí je určite menšia ako tiažová a teleso okamžite klesá ku dnu, čiže toto teleso sa potápa

 

 

Ďalším príkladom nerovnorodého telesa je plastelína. Ak ju ako guľočku položíte do vody, tak sa ponorí. Ak z nej však vytvarujete dutú misku a položíte ju na hladinu dnom dolu, tak vám na tejto hladine ostane, čiže bude sa vznášať.


 

Hustomer

 

Je to sklenená rúrka, na oboch koncoch pevne uzavretá. Používa sa na meranie hustoty kvapalín. V dolnej časti sklenenej rúrky sú zatavené broky. Na užšej časti sa nachádza stupnica v gramoch/ centimeter kubický alebo kilogamoch/ meter kubický. Hustomer využíva nasledovný princíp:

Doteraz sme sa rozprávali o telesách, ktoré boli všetky ponorené vo vode. Čo sa však stane, ak to isté teleso ponoríme do inej kvapaliny? Vysvetlenie je na obrázkoch

  1. Prvý obrázok je prípad kedy pohár ponoríme do vody. Vidíte, že sa ponoril do viac ako 2/3 svojej veľkosti

 

 

  1. Tento obrázok znázorňuje situáciu, kedy pohár ponoríme do kvapaliny ktorá má väčšiu hustotu ako obyčajná voda. Teleso sa ponorilo asi do 1/3 svojej veľkosti

 

 

Z uvedeného môžeme spraviť záver, že teleso, ktoré pláva v rozdielnych kvapalinách sa ponorí tým väčšou časťou svojho objemu do kvapaliny, čím je menšia hustota tejto kvapaliny

Keď ponoríme hustomer do nejakej kvapaliny, tiež sa ponorí iba určitou svojou časťou a na základe toho, ako moc alebo málo sa potopí si vieme prostredníctvom rysky, ktorá na ňom je, odmerať hustotu príslušnej kvapaliny.


 

Použitá literatúra:

Vlastné poznámky

Učebnica z fyziky