Najčastejšie poruchy správania:

1. Negativizmus a vzdor

Objavuje sa počas vývinu najmä v predškolskom veku a počas dospievania. Zdrojom takého negatívneho javu je najmä výchova založená na častých zákazoch a príkazoch, alebo naopak, výchova založená na ľahostajnosti, nezáujme, či prílišnej benevolencii.


2. Nepravda a lož

Deti v ranom detstve nedokážu rozlíšiť úmyselné klamstvo od lži. Túto rozlišovaciu schopnosť nadobúdajú až na určitom stupni svojho intelektového vývoja. V školskom veku sú už deti schopné rozlíšiť pravdu od fantázie a výmyslov, sú zodpovedné za to, čo vyslovia a čo tvrdia. Školská mládež sa veľmi často uchyľuje ku klamstvám (napr. záchrana seba alebo niekoho iného) .


3. Agresívne prejavy

Agresívne správanie môže byť vyjadrené rôznymi prostriedkami, môže mať rôznu intenzitu, ktorá závisí aj od veku dieťaťa. Prostriedky vyjadrenia agresie zahŕňajú agresívne predstavy alebo zámery, agresívne slovné prejavy, ako sú: nadávky, vyhrážky, fyzická agresia alebo agresívny akt. Ten môže byť zameraný proti predmetom, živým bytostiam, zvieratám, osobám, či voči sebe.


4. Riskantné správanie

Tu patrí v správaní detí vyhľadávanie nebezpečných situácií, dopravné priestupky, vyliezanie na vysoké objekty, experimentovanie s chemickými a výbušnými látkami, hra s ohňom.


5. Úteky z domova a túlanie

Za útek sa považuje nedovolené a nevhodné vzdialenie sa z výchovného prostredia na kratšiu alebo dlhšiu dobu. Najčastejšou príčinou úteku býva strach z trestu (zlé vysvedčenie...), zo zlého zaobchádzania v rodine alebo u väčších detí túžba po dobrodružstve.


6. Privlastňovanie si cudzích vecí, krádeže

Pojem krádeže predpokladá taký stupeň duševného vývinu dieťaťa, kedy už rozozná, čo patrí jemu a ostatným ľuďom, i zámernosť svojho činu. Pri posudzovaní krádeže sú dôležité práve motívy. Môžu to byť existenčné dôvody, a to najmä vtedy, keď rodiny nie sú schopné zaistiť ich minimálne potreby (krádež potravín, odevov...).

Do najťažšej skupiny patria krádeže za účelom zištných cieľov, ktoré smerujú a vedú k osobnému obohateniu, k zaisteniu bezpracného života a lacného blahobytu. Tu sa už objavujú prvky, ktoré smerujú k asociálnosti či začínajúcej delikvencii.


7. Záškoláctvo

Je formou úteku zo školy, najčastejšie vyprovokované školským prostredím. Takto si deti často riešia vlastnú citovú líniu, ale môže k tomu viesť aj strach pred učiteľom, zo šikanovania, zlyhanie v škole a následne trest od rodičov.


8. Šikanovanie

Šikanovanie je prejavom sociálnej patológie, kde hlavným záujmom je cieľ niekomu ublížiť.


 

NEGATIVIZMUS A VZDOR:

Prejavuje sa nasledujúcimi formami správania:

  • dieťa sa neovláda,

  • háda sa s dospelými,

  • aktívne vzdoruje,

  • odmieta sa riadiť prianiami a pravidlami dospelých,

  • svojvoľne robí veci, ktoré iných obťažujú,

  • obviňuje ostatných z vlastných chýb a zlého správania,

  • ľahko sa nechá vyviesť z rovnováhy,

  • je impulzívne,

  • je zlostné a podráždené,

  • je škodoradostné a pomstivé.


Praktickým príkladom takéhoto správania je, ak dieťa dlhodobo reaguje slovom nie na príkazy dospelých, pri akejkoľvek požiadavke trieska dverami atď. Pravidlom býva, že to postupne vedie k výrazným problémom v sociálnych vzťahoch v rodine, škole...

 


Ako nevzdorovať:


  • Neberte rodičov a dospelých ako nepriateľov.

  • Uvedomte si, že majú veľa skúseností.

  • Uvedomte si, že vás majú radi a chcú vám pomôcť.

  • Vypočujte si ich bez prerušovania a skákania do reči.

  • Prijímajte s dôverou ich rady.

  • Diskutujte s nimi o radách a riešeniach.

  • Nezabúdajte na úsmev.

  • Nehľadajte v radách a riešeniach zlo a niečo proti vám.

  • Zdržujte sa ironických poznámok a vulgárností.

  • Nekričte, nebuďte zlí.



 

Rady pre rodičov detí s prejavmi negativizmu a vzdoru:

Zameranie na príčinu a následok

  • Skúste sa zamyslieť nad tým, čo danému problematickému správaniu u  dieťaťa predchádza a čo po ňom nasleduje. Aj keď si to neuvedomujete, môžete toto správanie sami niečím vyvolávať. Takým to spúšťačom by mohol byť nedostatok pozornosti, ktorú venujete dieťaťu.

  • Zamerajte sa na jeden z problematických aspektov správania a zamyslite sa nad tým ako väčšinou reagujete. Rozmýšľajte o každej takejto situácii a pokúste sa nájsť alternatívne spôsoby riešenia.

  • Vytvorte si tabuľku, do ktorej budete zaznamenávať kedy, ako často, prečo... došlo k problematickému správaniu dieťaťa, ako ste naň reagovali vy, aká bola následná reakcia dieťaťa a čo ste napokon dosiahli.

  • Pokiaľ je to možné (záleží od konkrétneho správania), nevšímajte si problematické správanie dieťaťa a hlavne nereagujte naň emocionálne.

  • Snažte sa odmeniť u dieťaťa každé pozitívne správanie. Pritom to nemusia byť žiadne finančné odmeny, ale často postačí úsmev, pochvala, pozitívne prijatie alebo sladkosť. Ak dieťa zistí, že ak sa správa žiaduco venujete mu viac pozornosti, bude sa tak správať častejšie.

  • Veľmi účinným prostriedkom je metóda, ktorá sa nazýva „Trestná lavička“. Obyčajne sa jedná o pobyt dieťaťa na mieste, kde nemôže dostať odmeny (pozornosť, hračka). V domácnosti to môže byť napr. decká izba, chodba. Časovo postačí 3-15 minút, nie je vhodné to zbytočne predlžovať. Ak na to dieťa reaguje výbuchom hnevu alebo plačom, je dôležité aby rodič počas tejto doby pôsobil, že sa ho to emočne nedotýka.

 

 

Jasná verbálna a neverbálna komunikácia

  • Formulujte vaše pokyny dieťaťu jednoducho, jasne, konkrétne a zrozumiteľne.

  • Je dôležité aby dieťa pochopilo, čo od neho chceme.

  • Využívajte kontakt očí, postoj tela, tón a intenzitu hlasu (nie je vhodné kričať, ale povedať to dôrazne).

 

 

Jednotné pôsobenie rodiny

  • V rodine sa dohodnite na určitých pravidlách, aby všetci vedeli čo sa od dieťaťa očakáva a čo je naopak nežiaduce.

  • Zabezpečte aby tieto zásady dodržiavali všetci rodinní príslušníci, ktorí sú s dieťaťom v styku. Nie je vhodné ak mu napr. jeden rodič povolí to, čo mu už druhý zakázal.

  • Snažte sa v rodine vytvoriť príjemnú atmosféru.

  • Konflikty a napätie v rodine zhoršujú správanie dieťaťa.



Zopakujte si:
1. Vymenujte poruchy správania.
2. Čo môže vyvolať vzdor a negativizmus.
3. Ako zabrániť vzniku vzdoru a negativizmu?

Použitá literatúra:
KOŠČ, M.: Základy psychológie. 4. vyd. 2001. SPN. Bratislava. ISBN 80-08-03201-4
OLIVAR , R. R.: Etická výchova. 1. vyd. 1992. Orbis Pictus Istropolitana. Bratislava. ISBN 80-7158-001-5
Eva Čujková, CPPPaP Piešťany, spracované podľa Eliott, J., Place, M.: Dítě v nesnázích. Grada 2002
Súkromné materiály autorky