Vypracovala: Mgr. Viera Hlavinová

 

 

Po porážke revolúcie roku 1848/49 sa slovenské národné hnutie dostalo do novej situácie. Viedenská vláda nastolila absolutistický režim. Uskutočňoval ho minister vnútra Alexander Bach. Prísny tlačový zákon, cenzúra a  maďarizácia bránili rozvoju národného života.

 

Slovenské noviny za podpory Jána Kollára začali presadzovať tzv. staroslovenčinu, čiže upravenú češtinu ako úradný jazyk Slovákov. Táto situácia sa stala impulzom na dohodu medzi katolíckou stranou (M. Hattala ) a štúrovcami (M. M. Hodža ) o reforme spisovného jazyka, ide o tzv. hodžovsko – hattalovskú reformu. Podľa Hodžových návrhov vypracoval Martin Hattala Krátku mluvnicu slovenskú. Otázka spisovného jazyka bola definitívne vyriešená. Literárny život v tomto období stagnoval.

 

Po páde Bachovho absolutizmu nastalo uvoľnenie režimu. Zorganizovalo sa celonárodné memorandové zhromaždenie. Uskutočnilo sa v Turčianskom Sv. Martine 6. a 7. júna 1861. Prítomní prijali dokument známy ako Memorandum národa slovenského, ktorý žiadal uznanie slovenského národa a slovenského jazyka + autonómiu Slovenska v rámci Uhorska + slovakizáciu správy, súdnictva, školstva a založiť kultúrne ustanovizne + solidaritu s obyvateľmi všetkých národov Uhorska. Z celého súboru požiadaviek sa uskutočnila iba časť:

 

l. Boli zriadené slovenské gymnázia v Revúcej, v Martine a v Kláštore pod Znievom.

 

2. V roku 1863 bola založená Matica slovenská. Za prvého predsedu zvolili katolíckeho biskupa Štefana Moyzesa a za podpredsedu evanjelika Karola Kuzmányho. Jadro programu tvorili kultúrne a literárne otázky (vydávanie zborníkov, kalendárov, čítaniek). Matica slovenská sa zaslúžila o rozšírenie literárneho jazyka i osvety v ľudových vrstvách. Šesťdesiate roky sa v dejinách slovenskej literatúry nazývajú matičným obdobím.

 

Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní (1867) uhorská vláda neuznala Slovákov ako národ. Začalo sa prenasledovanie slovenských národovcov a inštitúcií. Boli zatvorené slovenské gymnázia a v roku 1875 aj Matica slovenská. Nastalo obdobie otvorenej maďarizácie.

V tomto období odchádzajú príslušníci štúrovskej generácie a umelecký charakter ich tvorby ustupuje novému štýlu – romantizmus ustupuje realizmu. Do literatúry prenikajú témy zo súčasnosti, štýl sa približuje hovorovej reči a do popredia sa dostáva próza, najmä kratšie formy – črta, besednica, poviedka. Rozvíja sa aj dráma. Vzniká nová postava, a to praktický muž činu – realista.

K najznámejším predstaviteľom porevolučných a matičných rokov patria Ľudovít Kubáni, Jonáš Záborský, Ján Palárik a Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský.

 

 

Ján Palárik

 

Význam jeho literárnej tvorby spočíva v dramatickej tvorbe. Jeho veselohry reagovali na aktuálnu situáciu v národnom živote. Sú komédiami omylov (zámena osôb, preoblečenie, inkognito, slovné skomoleniny). Ideovú osnovu utvára myšlienka prirodzeného práva národov

Uhorska na svoju existenciu a rozvoj. Najznámejšie sú veselohry – Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Palárikovou zásluhou nastal rozkvet dramatickej tvorby a ochotníckeho divadelníctva.

 

Vo veselohre v 3. dejstvách Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch sa zameral hlavne na problém národného uvedomovania vyšších vrstiev a na možnosť spolužitia bohatých a chudobných.

Elisa Hrabovská sa dozvie, že barón Kostrovický, ktorý je podľa sobášnej dohody jej snúbencom, príde na jej panstvo ako budúci mladoženích. Miluša, spoločníčka grófky Elisy, prostoreko vyjadrí svoju nespokojnosť s tým, že si grófka vezme muža o charaktere, ktorého nič nevie. Dohodnú sa na skúške ženícha. Počas dožinkovej slávnosti grófka ponesie dožinkový veniec a bude sa vydávať za učiteľovu dcéru. Miluša privíta hostí v úlohe grófky Hrabovskej.

Mladý barón Kostrovický prišiel s priateľom zememeračom Rohonom. Ani jemu sa nepozdáva, že si má zobrať dievča, ktoré dobre nepozná. Preto si tiež zamenia úlohy.

V kaštieli ich víta nepravá grófka. Nepáči sa jej, že hovoria maďarsky: „ Či neviete, že ste tuná v slovenskom kraji? Maďarská reč je pekná na rovinách dolnozemských, ale tu pod Tatrami krásne znie reč slovenská a krásne sa rozlieha spev slovenský. A keby ste boli ozaj rodení Maďari, to bych vás iste vedela prijať po maďarsky, ale keď viem, že ste obaja Slováci ako repa...“

Rohon sa zaľúbi do nepravej grófky. Nedokáže už dlhšie zvládať situáciu a vyzná lásku grófke, teda Miluši. Miluša sa čestne prizná, že grófkou nie je a je šťastná, že muž ktorý sa jej páči nie je barón ale zememerač. Pravá grófka Hrabovská necháva baróna ešte naďalej v napätí. Zjavuje sa pred ním v kroji ako žnica z ľudu a barónovi sa natoľko páči, že je ochotný riskovať i nerovné manželstvo.

Vyjasnenie prichádza nakoniec, spokojnosť je na oboch stranách. Všetci sú víťazi, niet porazených. Na dožinkovej slávnosti je prítomný i starý barón Kostrovický. Mladý barón mu hovorí: „ Ach, apko, či sme azda dáki iní tvorovia na zemi nežli ten dobrý ľud? Či ho večne máme len zberbou nazývať a v nemúdrej pýche nad ním sa nadýmať, pretože nám prajný nadelil viac osud? Či nie je on náš ľud pracovitý, tichý?

A to ešte vlastenectvom menujeme, keď ho opúšťame v biede, v ktorej stone!“

 

Tematikacieľom autora bolo poukázať na potreby tolerancie a zmierenia medzi národmi (Slováci a Maďari) a medzi spoločenskými vrstvami (šľachta – zemianstvo a inteligencia). Oslavuje vlastenectvo, úctu k rodnému jazyku a starostlivý vzťah k ľudu. Vysmieva sa odnárodneniu.

 

Postavy: Miluša – je vlastenka vychovávaná v národnom duchu. Vzdelaná, bystrá, sebavedomá, pozná cudzie jazyky a mladú grófku získa pre slovenskú vec.

Grófka Elisa Hrabovská je milá k služobníctvu i ľudu, hovorí po slovensky a hlási sa k slovenskému pôvodu.

Barón Ľudovít Kostrovický zhýčkaný a v citoch úprimný dáva prednosť láske pred majetkom. Hlási sa k maďarskému národu, hoci jeho rod má slovenský pôvod, páči sa mu všetko maďarské.

Zememerač Rohon je pôvodom Slovák, ale štúdiom a prostredím pomaďarčený. Pod vplyvom Miluše sa vracia k svojím koreňom.

 

Konflikt, t.j. spory medzi postavami a ich národným cítením urovnal zmierením medzi postavami i medzi Slovákmi a Maďarmi.

 

 

Kontrolné úlohy:

 

  1. Stručne charakterizujte tri vývinové obdobia porevolučných a matičných rokov.

  2. Vymenujte najznámejších predstaviteľov literatúry.

  3. Analyzujte divadelnú hru Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch.

  4. Určte znaky Palárikových veselohier.

 

 

Použitá literatúra:

 

Caltíková, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry. Nitra . Enigma, 1996.