Z čoho sa skladá? Pokožka je ektodermového pôvodu. Smerom k povrchu vytvára zrohovatenú vrstvu. Spodná vrstva obsahuje živé, deliace sa epitelové bunky, ktoré zabezpečujú doplňovanie zrohovatenej vrstvy po jej opotrebovaní a regeneráciu pri poranení. Za život bežný človek stratí asi tak 18 kg odumretej kože. Každá nová bunka sa postupne naplňuje hustou ochrannou látkou zvanou keratín. Keratín je vodeodolná látka. Kvôli nej sa nám nerozmočí koža. Epiderma tvorí vrstevnatý dláždicový epitel. Má dve hlavné vrstvy: zárodkovú vstvu a rohovitú vrstvu. Najvrchnejšia vrstva kože sa skladá z niekoľkých vrstiev zrohovatených plochých bezjadrových buniek, ktoré sa sústavne opotrebúvajú a odlupujú. Táto sa histologicky ďalej skladá z viacerých vrstiev. Najspodnejšia základná/regeneračná vrstva je tvorená cylindrickými bunkami. Nasadá priamo na zamšu a sleduje nerovnosti papíl zamše. Na bazálnu vrtstvu nasadá tŕnitá vrstva. Tú tvorí niekoľko vrstiev polyedrických buniek a vyrovnáva nerovnosti na väčšine tela, ktoré sú spôsobené papilami. Ďalšiu vrstvu, zrnitú/granulačnú vrstvu, tvoria sploštené bunky s degenerovanými jadrami. Lesklú vrstvu tvoria celkom ploché bunky, ktoré na seba tesne nasadajú a silno lámu svetlo. Pokožka nie je všade rovnako hrubá. Na stupajách nôh a na dlaniach je vrstva hrubá (preto u tmavo pigmentovaných ľudí je táto časť svetlejšia), na iných častiach tela je relatívne tenká. Pokožka neobsahuje krvné kapiláry. Farbu kože podmieňuje pigment (melanín, hemoglobín jeho rozpadové produkty) a hrúbka pokožky. Melanín vytvárajú špecializované bunky bazálnej vrstvy pokožky - melanocyty, ktoré svojimi výbežkami zasahujú aj do povrchových vrstiev pokožky. V melanocytoch a ich výbežkoch sú melanínové granulky, ktorých veľkosť a počet určuje stupeň pigmentácie kože. U tmavo pigmentovaných skupín je granúl viac a sú väčšie, ale ich biochemické zloženie je rovnaké ako u svetlo pigmentovanych skupín. Melanín má veľkú farbiacu schopnosť. Udáva sa , že v koži černocha je len cca. 1g pigmentu. Pigment chráni hlboké vrstvy tela pred účinkom svetelného a iného žiarenia. Svetlo podporuje vznik pigmentu premenou aminokyseliny tyrozínu účinkom fermentu tyroniázy, ktorý sa aktivizuje ultrafialovým žiarením.