Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš

 

 

Poklasické obdobie gréckej – antickej filozofie nazývame aj obdobím poaristotelovským alebo helenistickým obdobím. Toto obdobie sa datuje od smrti Aristotela od 322 p.n.l. až do roku 400 n.l. V tomto období filozofia nadväzuje na troch velikánov klasického obdobia antickej filozofie (Aristoteles, Platón a Sokrates). Centrum filozofie sa z Atén presúva do Alexandrie (v dnešnom Egypte). Prúdy, ktoré v tomto období vznikli sú: stoicizmus, epikureizmus, skepticizmus a novoplatonizmus.

 

Stoicizmus

 

Názov stoicizmus pochádza z gréckeho slova "stoa" čo znamená sieň zo stĺpov. Je to sieň, kde sa stoici vyučovali a prezentovali svoje úvahy a názory. Stoici tvrdili, že filozofia je jednota logiky, fyziky a etiky. Fyzika nás pri tom učí poznať svet ako nerozdeliteľné spojenie fyzického (pasívneho) a duchovného (aktívneho – oživujúceho) princípu. Logika nás zase učí o pravdivosti, pričom pravdivé je to, čo sa nedá vyvrátiť (spochybniť) naším rozumom. Stoická etika nás učí žiť podľa hesla: "Ži v súlade s prírodou a prírodným usporiadaním".

 

Stoici zastávali atarxiu čo znamená stoický pokoj. Ataraxia je pokoj, ktorý má človek zachovávať v každej situácií. Človek sa podľa stoikov musí vyrovnať so svojím osudom, pričom sa mu má podvoliť. Boj s osudom len prináša nepokoj a bolesť. Všetko sa deje a je riadené prírodnými zákonmi, ktoré človek nedokáže ovplyvniť a preto by sa im nemal vzpierať, lebo vzpieranie sa prírodným zákonom je boj proti svojmu miestu, ktoré je človeku na zemi určené. Slobodný je ten človek, ktorý koná len to čo mu odobrí jeho rozum.

 

Najznámejší stoik bol Marcus Aurélius (121-180), ktorého prezývali aj filozofom na tróne. Na území dnešného Slovenska (pri rieke Hron) napísal svoje najznámejšie dielo "Rozhovory so sebou samým".

 

Ďalší predstaviteľ bol Zenón z Kýtia – bol to filozof, ktorý žil cnostným a mravným životom. Človeka považoval za mikrokozmos, ktorý existuje v makrokozme (vo vesmíre). Vesmír je takto usporiadaný v harmónii. (Človeku prisudzoval teda veľmi dôležitú úlohu). V prírode videl jednotu, ktorá je nevyhnutná pre všetkých. V tejto jednote vzniká prirodzený zákon, ktorý neplatí len pre slobodných občanov, ale pre všetkých aj pre otrokov. Zenón sa angažoval aj vo veciach verejných, pričom tvrdil, že veci verejné sú pre všetkých a všetci by sa v týchto veciach mali angažovať. V otázke svetového rozumu vyjadril názor, že každý človek, ktorý žije na zemi či už slobodný alebo neslobodný vytvára svetový rozum.

 

Významným stoikom bol aj filozof Seneca, ktorý pôsobil ako vychovávateľ neskoršieho cisára Nera.

 

Epikureizmus

 

Konkurenčnou filozofiou stoicizmu bola práve filozofia epikureizmu. Epikureizmus bola veľmi podstatná a vplyvná filozofia poantického obdobia filozofie. Inak ako pri stoicizme, ktorý hovoril o cnostnom a skromnom živote, vyzdvihuje epikureizmus, slasť a zážitok individuálneho pôžitku. Samozrejme, sa slasť myslí v tom duchovnom význame. Pravá slasť má dušu ustáliť v rovnováhe. Na dosiahnutie tejto harmónie je potrebné sa zbaviť bolesti, strachu, žiadostivosti a hnevu. Avšak aj pri slasti musí človek poznať istú hranicu, isté obmedzenie. Toto obmedzenie nám načrtáva (stanovuje) náš rozum. Filozofiu epikurejci považujú za cestu k rozumu. Medzi najvýznamnejších filozofov zaraďujeme Epikurosa.

 

Epikuros zo Samu (341 – 270 p.n.l.)

 

Epikuros bol veľmi nepochopený filozof, ktorého veľa mysliteľov vtedajšej doby zatracovalo. Miloval život a všetkých ľudí okolo seba. Tvrdil dokonca, že ľudia sú jeho priateľmi. Milovaj aj svojich otrokov, ktorých nechával zúčastnovať sa jeho prednášok. Jeho prednášky sa zásadne uskutočnovali v záhrade, lebo v záhrade sa každý môže citiť dobre a hlavne slastne. Epikuros tvrdil, že človek musí byť v harmónii a v pokoji. Tento dosiahne len vtedy, keď sa zbaví strachu, bolesti.

 

Epikuros tvrdí že treba splniť 4 body, ktoré nás strachu a bolesti zaručene zbavia. Sú to nasledovné:

  1. človek sa nesmie báť bohov

  2. človek sa nesmie báť smrti.

  3. zlu a zlému sa dá jednoducho vyhnúť

  4. konať dobro je jednoduché a vždy potrebné. (Keď máš príležitosť rob dobro!)

 

Takto zbavený strachu by sa človek mal zamerať na život podľa hierarchie slasti. Mal by podriaďovať tie nižšie slasti tým vyšším a trvalejším. Podľa Epikureja treba žiť v úzadí a nevšímať si veci verejné, či venovať sa politike a obchodu. Tieto veci robia ľudí nervóznymi a neštastnými. Pravý filozof sa usiluje o dosiahnutie ideálu trvalej slasti – cesta k nej vedie cez rozumovú úvahu.

 

Skepticismus

 

Skepticizmus je cesta medzi epikureizmom a stoicizmom. Skepticizmus pochybuje o správnosti a hodnovernosti ľudského poznania. Podľa skeptikov žiadne poznanie nie je správne a dokonca poznanie samotých skeptikov nie je hodnoverné. Významným predstaviteľom a zakladateľom skepticizmu bol Pyrrhón z Elidy.

 

Pyrrhón tvrdí, že filozof sa snaží nájsť hlavne štastie. A aby tak učinil musí sa sám seba spytovať:

  • Aké sú veci? - veci môžeme poznať len na základe toho ako sa nám javia. Toto poznanie ale nie je to pravdivé a správne.

  • Aký postoj mám k veciam zaujať? - veci nemôžem poznať v ich pravdivosti a preto mám o nich mlčať a nazaujímať žiadne stanovisko

  • Aký následok bude mať môj postoj? - Kluď a presvedčenie, že viac netreba skúmať.

 

Predstavitelia skepticizmu boli aj Sextus Empiricus a Marcus Tullius Cicero.

 

Novoplatonizmus

 

Bol ďaľší významný prúd poantickej filozofie. Predstaviteľom bol filozof Plotinos. Plotinos vo svojom učení vychádzal z Platóna, ale aj z orientálnej filozofie.

 

Plotinos (205-270)

 

Plotinos pochádzal z Alexandrie a nadviazal vo svojej filozofii na Platóna. Ľudia sa ho báli, lebo mával mysteriózne zážitky po ktorých strácal svoju vlastnú identitu a spájal sa s Bohom. Plotínos tvrdil, že hmota je nič. Je to najnižšia možná forma bytia a človek by sa mal hanbiť za svoje telo. Aj Plotinos demonštroval, že sa hanbí za svoje telo. Jedine to duchovné v človeku nás približuje Bohu. Existuje "Jedno" ktoré všetko vyžaruje a vo všetkom je a tým je Boh. Toto "Jedno" je dokonalé a večné. Človek "Jedno" nedokáže poznať, ale môže ho nazerať cez tzv. "extázu". Táto extáza je očista človeka, ktorá tvorí hlboký mystický zážitok.

 

Otázky na zopakovanie:

  1. Definujte filozofiu skepticizmu

  2. Predstaviteľom ktorého prúdu bol Marcus Aurelius?

  3. Ako sa chápe slasť v podaní epikurejcov?

  4. Čo je to ataraxia?

  5. Ako sa podľa Epikureja dokáže človek zbaviť bolesti a strachu?

  6. Prečo epikurejci viedli svoje prednášky v záhrade?

 

Použitá literatúra:

  • Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  • A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  • I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005