Vypracovala: Ing. Anna Mattová

 

 

Podnik je základnou hospodárskou jednotkovou. V rámci národného hospodárstva je prostredníctvom svojich vstupov /zásoby, práca, kapitál/ a výstupov /výrobky a služby/ prepojený s okolitým prostredím, v ktorom uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť. Nie je teda žiadnym izolovaným prvkom. Toto prostredie sa nazýva podnikateľským prostredím.

 

Podnikateľské prostredie zahŕňa všetky subjekty /podniky, štátne a zákonodarné orgány, banky a podobne/, ktoré na podnik určitým spôsobom pôsobia a ovplyvňujú ho.

 

Vzťahy medzi podnikom a podnikateľským prostredím sú dvojaké:

 

  1. horizontálne vzťahy vzťahy podniku k iným podnikom, ktoré majú podobu obchodno-záväzkových a konkurenčných vzťahov,

  2. vertikálne vzťahy vzťahy podniku k riadiacim orgánom, ktoré vznikajú pôsobením štátu ako ekonomického centra a samosprávnych orgánov na podniky.

 

Podnikateľské prostredie a vzťahy v ňom závisia od stupňa otvorenosti ekonomiky – teda od miery jej prepojenia s inými ekonomikami. V otvorenej ekonomike je podnikateľské prostredie oveľa širšie, ovplyvňujú ho vzťahy so zahraničím /zahraničné podniky, zahraničné trhy, medzinárodné dohody a podobne/.

 

Úspešnosť každého podniku závisí od správne a reálne vytýčených cieľov. Vytyčovanie podnikových cieľov je zložitý rozhodovací proces. V tomto procese sa zosúlaďujú predovšetkým záujmy rôznych záujmových skupín /vlastníci, manažéri, zamestnanci, dodávatelia, štát a podobne/.

 

Záujmové skupiny, ktoré ovplyvňujú vytyčovanie podnikových cieľov možno rozdeliť na:

 

  1. interné patria tu vlastníci podniku, manažéri a ostatní zamestnanci,

  2. externé patria tu dodávatelia, odberatelia, veritelia, štát, samosprávne orgány miest a obcí.

 

Rozhodujúce slovo pri vytyčovaní podnikových cieľov majú vlastníci podniku, pretože doň vložili kapitál a teda majú právo o ňom rozhodovať. Záujmy manažérov a ostatných zamestnancov nebývajú vždy totožné so záujmami vlastníkov. Od aktivity manažérov a zamestnancov však závisí úspešné plnenie podnikových cieľov a preto tieto záujmy treba tiež brať do úvahy pri vytyčovaní cieľov. Zároveň však podnik nesmie pri vytyčovaní cieľov ignorovať ani záujmy externej záujmovej skupiny a to záujmy svojich zákazníkov, štátu, či dodávateľov.

 

Pri vytyčovaní podnikových cieľov je teda potrebné nielen zosúladiť záujmy jednotlivých záujmových skupín, ale tieto ciele aj usporiadať podľa významu.

 

Podľa dôležitosti možno podnikové ciele rozčleniť na:

 

  1. Vrcholový cieľ najdôležitejší spomedzi podnikových cieľov, vyjadruje želaný budúci stav podniku. K najčastejším cieľom patrí napríklad dosahovanie zisku, či prežitie podniku.

  2. Čiastkové ciele slúžia na dosiahnutie vrcholového cieľa, sú to väčšinou konkrétne ciele na kratšie časové obdobie.

 

Z časového hľadiska sa podnikové ciele členia na:

 

  1. Dlhodobé ciele za dlhodobý cieľ sa považuje cieľ na 3 až 5 rokov, tu patrí aj vrcholový cieľ. Významné dlhodobé ciele, ktoré určujú základné dlhodobú orientáciu podniku sa nazývajú strategické ciele.

  2. Krátkodobé ciele ciele vytýčené na obdobie 1 až 3 roky. Sú to konkrétne, operatívne, väčšinou čiastkové ciele.

 

Podľa obsahu možno podnikové ciele rozčleniť na:

 

  1. ekonomické cielesúvisia s ekonomickou činnosťou podniku a sú zamerané najčastejšie na dosiahnutie:

  • určitých výkonov podniku a týkajú sa napríklad objemu, štruktúry, či kvality vyrábaných výrobkov,

  • určitej úrovne finančných ukazovateľov podniku, napríklad výšky finančných zdrojov, rezerv, likvidity a podobne,

  • určitých hospodárskych výsledkov podniku ako napríklad výnosy, zisk, rentabilita a podobne.

  1. sociálne ciele sú obyčajne podriadené ekonomickým cieľom /napríklad zdravotnícke služby v podniku, kaderníctvo a podobne.

 

 Pre úspešný rozvoj podniku je ale potrebné, aby mal mať podnik vypracovanú stratégiu /program/ svojho ďalšieho rozvoja. Ide o vytýčenie dlhodobých strategických cieľov podniku a určenie spôsobov a postupov ktorými možno vytýčené ciele dosiahnuť. 

 

Podľa základného cieľa, ktorý určuje obsah podnikovej stratégie, existuje niekoľko typov stratégií:

 

  1. ofenzívna stratégia jej cieľom je dosiahnuť vedúce postavenie na trhu. Táto stratégia je náročná na zdroje, výskum, vývoj. Spočíva v objavení nových špičkových výrobkov a progresívnych technológií, v dôsledku čoho podnik dosahuje mimoriadne zisky.

  2. mierne ofenzívna - jej výsledkom je postavenie podniku ako druhého na trhu. Je schopný sa prispôsobiť inovačným zmenám konkurencie a zabezpečiť drobné technické inovácie nového výrobku, ktoré ho odlíšia od výrobku konkurenta. Táto stratégia je náročná na konštrukčnú prípravu výroby a vyžaduje inovačné zázemie.

  3. defenzívna stratégia – zameriava sa na udržanie už dosiahnutej pozície na trhu. Orientuje sa na dosahovanie lepších výsledkov prostredníctvom znižovania nákladov, využívaním know-how a marketingu.

  4. zostatková stratégia cieľom je zlepšenie existujúceho postavenia na trhu na úkor ostatných účastníkov trhu – podnik sa priživuje na trhu. Podnik sa orientuje na minimalizáciu svojich nákladov bez toho, aby rozvíjal vlastný výskum a vývoj.

 

 

Kontrolné otázky:

 

  1. Vysvetlite, čo rozumiete pod pojmom podnikateľské prostredie.

  2. Vysvetlite rozdiel medzi vrcholovým a čiastkovými cieľmi podniku.

  3. Vysvetlite, čo rozumiete pod stratégiou podniku a aké typy stratégií existujú.

 

 

Použitá literatúra:

 

  1. R. Šlosár a kol.: Podniková ekonomika pre 1. Ročník OA, SPN Bratislava 1995, ISBN 80-08-02612-X