Vypracovala: Ing. Anna Mattová



 

Podnik je samostatná hospodárska jednotka, ktorá využívaním výrobných činiteľov vyrába výrobky alebo poskytuje služby určené na predaj.


Podľa toho, ktoré úlohy plnia podniky ako základné hospodárske jednotky v národnom hospodárstve sa podniky členia na dve skupiny:

  1. skupina – podniky, ktoré vyrábajú výrobky, alebo poskytujú služby. Sú to trhové subjekty, ktoré sa riadia trhovými vzťahmi a zaoberajú sa najmä podnikateľskou činnosťou. Ich hlavným cieľom je dosahovanie zisku

  2. skupina - organizácie, ktoré nie sú trhovými subjektami v pravom zmysle slova, pretože zabezpečujú rôzne funkcie štátu a poskytujú služby, ktoré sa z časti alebo úplne financujú zo štátneho rozpočtu. Patria tu školy, nemocnice, kultúrne zariadenia, štátne inštitúcie. Tie sa delia na:

  • rozpočtové organizácie – sú organizácie ktoré odvádzajú všetky svoje príjmy do štátneho rozpočtu a ich výdavky sa v plnej miere kryjú zo štátneho rozpočtu,

  • príspevkové organizácie – organizácie, ktoré používajú svoje príjmy na krytie svojich výdavkov. Avšak vlastné príjmy im často nestačia, preto sú odkázané aj na príspevky zo štátneho rozpočtu.


Pre trhové ekonomiky sú však charakteristické najmä podniky, zaoberajúce s podnikateľskou činnosťou.

Fungovanie podniku si vyžaduje jeho ekonomickú samostatnosť – to znamená, že štát nezasahuje priamo do činnosti podniku Úlohou štátu je určiť len všeobecné pravidlá, v rámci ktorých sa môže uskutočňovať podnikanie. Ide napríklad o určenie podmienok pre vznik podniku, či určenie daňových sadzieb a podobne. O všetkých ďalších skutočnostiach, ktoré sa týkajú bezprostredne podniku rozhoduje podnik sám. Ide o také skutočnosti ako forma podnikania, sídlo podniku, výrobná náplň podniku, organizovanie výroby, rozdelenie hospodárskeho výsledku, výber obchodných partnerov a podobne.


Nevyhnutnou podmienkou podnikania je vlastníctvo dostatočného kapitálu, pomocou ktorého podnik uskutočňuje svoju činnosť. Ide o súhrn hmotných, nehmotných a osobných zložiek podnikania, ktoré slúži na zabezpečenie činnosti podniku. Hmotnými zložkami sú všetky veci, teda fyzický kapitál a majetkové práva, ktorými podnik disponuje. K nehmotným zložkám patrí obchodné meno, povesť podniku, postavenie na trhu a podobne. Osobnú zložku podnikania tvorí štruktúra a kvalifikácia zamestnancov.


Podniky sú právnymi subjektami – majú právnu subjektivitu. Majú teda právo vo vlastnom mene uzatvárať zmluvy s inými subjektmi ako sú podniky, zamestnanci štát. Podniky nadobúdajú právnu subjektivitu zápisom do obchodného registra alebo získaním živnostenského oprávnenia.


Podniky s navzájom od seba odlišujú obchodným názvom – názvom pod ktorým vykonávajú podnikateľskú činnosť a všetky právne úkony s tým súvisiace.

Zákon umožňuje vytvárať 3 druhy obchodných názvov:

  • osobné obchodné názvy – skladajú sa z mena a priezviska podnikateľa, využívajú ich najmä živnostníci – napríklad Ján Novák,

  • vecné obchodné názvy – vyjadrujú predmet podnikateľskej činnosti využívajú ich najmä obchodné spoločnosti a družstvá, napríklad ROZMARÍN – lekáreň s.r.o.,

  • zmiešané obchodné názvy – obsahujú osobné i vecné služby, napríklad Jozef Fazuľa – oprava obuvi. Takého obchodné názvy umožňujú lepšie odlíšenie podnikateľov – živnostníkov.


Súčasťou obchodného názvu podnikov, ktoré sa zapisujú do obchodného registra je aj ich právna forma – akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a podobne. Obchodný názov je dôležitým identifikačným znakov podnikov.


Obchodný register je zoznam, do ktorého sa zapisujú dôležité údaje, týkajúce sa podnikateľských subjektov. Ide najmä o tieto údaje:

  • obchodný názov a sídlo právnických osôb, bydlisko fyzických osôb,

  • identifikačné číslo organizácie,

  • predmet podnikania,

  • právna forma právnickej osoby,

  • meno a bydlisko osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom podniku uvedenie spôsobu, akým konajú v mene právnickej osoby,

  • meno prokuristu a jeho bydlisko,

  • ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré určuje zákon.


Do obchodného registra sa tiež zapisuje zmena lebo zánik zapisovaných skutočností. Návrh na zápis do obchodného registra sa musí doložiť listinami a skutočnosťami, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať.

Do obchodného registra sa povinne zapisujú všetky obchodné spoločnosti a družstvá. Drobní podnikatelia sa môžu do obchodného registra zapísať na vlastnú žiadosť, nemôžu však požiadať o vymazanie zápisu v obchodnom registri.

Obchodný register vedie vedie okresný súd v sídle krajského mesta pre podniky, ktoré majú sídlo v jeho obvode.

Obchodný register je verejný zoznam, má k nemu prístup každý, kto má o to záujem.


Podnikateľ fyzická osoba /jednotlivec/koná v mene podniku osobne. Právnické osoby /organizácie/ rokujú prostredníctvom štatutárnych orgánov

Štatutárnymi orgánmi podniku si tí pracovníci, ktorí sú oprávnení konať menom podniku vo všetkých veciach. Určenie štatutárneho orgánu vyplýva obyčajne zo zákona alebo z organizačných predpisov podniku ako sú stanovy, organizačný poriadok a podobne. Štatutárnym orgánom podniku môže byť jednotlivec /napríklad riaditeľ/ alebo kolektív /napríklad predstavenstvo, správna rada a podobne/. Ak je štatutárnym orgánom kolektív, obyčajne rozhoduje hlasovaním a v jeho mene vystupuje poverený člen kolektívu. Každý podnik môže mať len jeden štatutárny orgán.


Okrem štatutárneho orgánu môže konať v mene podniku aj iný pracovník, resp. pracovníci, ak to vyplýva vnútorných predpisov podniku, alebo ak je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.


V právnych úkonoch môžu podnik zastupovať aj iné osoby na základe splnomocnenie. Splnomocnením označuje podnik určitú osobu za svojho zástupcu. V splnomocnení s musí uviesť rozsah splnomocnenia alebo oprávnenie splnomocneného na vykonávanie určitých právnych úkonov.

Špeciálne splnomocnenie – oprávňuje splnomocneného len na vykonanie určitého konkrétneho právneho úkonu.

Generálne splnomocnenie – oprávňuje splnomocneného na vykonávanie všetkých právnych úkonov.

Splnomocnenie musí mať predpísanú formu inak je neplatné.


Prokúra – je zvláštnym druhom splnomocnenia, ktoré sa vyskytuje len v podnikaní. Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na vykonávanie všetkých právnych úkonov, súvisiacich s činnosťou podniku. Prokurista má rovnaké práva ako podnikateľ, s výnimkou likvidácie podniku a predaja jeho majetku. Prokuristom môže byť len fyzická osoba.



 

Použitá literatúra:

Šlosár, R,, a kol.: Podniková ekonomika pre 1.ročník OA, SPN, ISBN 80-08-00224-7