Vypracovala: Petra Podmanická


 

„Ako bude zajtra? Zajtra bude poloblačno až zamračené, miestami búrky z tepla“ Takéto a podobné vety počúvame dennodenne z rádií, televízie alebo si to prečítame v dennej tlači. Ako vlastne vzniká počasie, čo to vlastne je a prečo nemá stály charakter?

Počasie je dej, ktorý súvisí s dejmi, ktoré prebiehjú v ovzduší, v atmosfére v určitom čase na určitom mieste.

Počasie ovplyvňujú viaceré faktory ako napríklad pevnina, oceány, moria, atmosféra, ovzdušie avšak za najdôležitejší spúšťač počasia sa považuje naše Slnko. Slnko ohrieva celú našu Zem. Ak zohrieva vodu spôsobuje svojim teplými lúčmi jej ohrievanie až vyparovanie, pričom vznikajú pary, ktoré sa miešajú s atmosferickým vzduchom. Tieto vodné pary sa dostanú do prúdiaceho vzduchu, ktorý ich prenáša do iných miest, pričom ak tieto pary na tých iných miestach ochladíme, skvapalnia sa a vytvoria sa z nich oblaky, z ktorých môže pršať alebo snežiť.


Najvýraznejšie zmeny počasia sú spojené s atmosférickými frontmi.


  • Atmosférický front je oblasť, v ktorej sa dotýkajú vzduchové hmoty s rôznymi vlastnosťami, ako napríklad miesto, kde sa stretáva studený vzduch s teplým vzduchom. Existujú tri typy „podfrontov“, a to:

    • teplý front – dochádza k nemu vtedy, keď sa pásmo styku teplého a studeného vzduchu presúva na stranu studeného vzduchu a po jeho prechode sa nad daným miestom oteplí. Tento front býva spojený s rozsiahlym pásmom oblačnosti a trvalejšími zrážkami

    • studený front – dochádza k nemu vtedy, keď sa pásmo styku teplého a studeného vzduchu presúva na stranu teplého vzduchu a po prechode frontu sa ochladí. Tento front býva spojený s prehánkami, búrkami a krupobytím

    • oklúzny front – dochádza k nemu vtedy, keď sa teplý a studený front spoja a zmiešajú


Počasie a iné deje, ktoré prebiehajú v atmosfére, ich zmenu, vývoj a predpovede skúma veda, ktorá sa nazýva meteorológia. Skúma 6 základných meteorologických prvkov, a to teplotu vzduch, tlak vzduchu, prúdenie vzduchu, vlhkosť vzduchu, oblačnosť a zrážky.

 

Pre potreby meteorológie sa robia tzv. meteorologické stanice, z ktorých sa pozoruje počasie a merajú iné hodnoty s nimi súvisiace, pričom výsledky týchto meraní a pozorovaní vykonaných v určitom čase sa pomocou vopred dohodnutých značiek a kódov zaznamenávajú do meteorologickej mapy.


Meteorologická stanica je umiestnená v tzv. meteorologickej záhradke, ktorá musí byť postavená na základe prísnych požiadaviek, t.j. má predpísané rozmery, musí byť oplotená sieťovým pletivom, nesmie byť v blízkosti veľkých budov alebo stromov. Meracie zariadenia a prístroje sú umiestnené na tráve, na stojanoch alebo v búdke. V rámci meteorologických staníc sa nachádzajú viaceré prístroje a zariadenia, ako napríklad vlhkomery, zrážkomery, barografy, anemometry, anemografy, teplomery na meranie najvyššej a najnižšej teploty vzduchu, teplomery na meranie teploty vzduchu pri zemi, teplomery na meranie teploty pôdy, ombrografy (používa sa na meranie a automatické zaznamenávanie množstva zrážok v závislosti od času) a héliografy alebo tiež slnkomery, ktoré zaznamenávajú dĺžku slnečného svitu