Podnebie
Zemské ovzdušie má na rôznych miestach odlišné vlastnosti. Dlhodobý stav ovzdušia na určitom mieste označujeme ako podnebie.
Na podnebie najviac vplýva slnečné žiarenie. Zohrieva zemský povrch. Od neho sa potom spätne zohrieva ovzdušie. Z guľatého tvaru Zeme vyplýva, že na jednotlivé časti jej povrchu dopadajú slnečné lúče pod rôznym uhlom. Preto sa na rozličné časti zemského povrchu dostáva rozdielne množstvo tepla. Toto množstvo tepla sa zmenšuje od rovníka k pólom. Vytvárajú sa tým podnebné pásma. Ich rozšírenie môžeme sledovať podľa obratníkov a polárnych kružníc. Na podnebie okrem slnečného žiarenia vplývajú aj vzdialenosť od oceánu, morské prúdy a nadmorská výška.
Najviac tepla dostáva zemský povrch v pásme od rovníka po obratníky. Je to teplé pásmo. Po celý rok je tam slnko na poludnie vysoko na oblohe a je veľmi teplo. Miestni obyvatelia nepoznajú zimu a sneh. Nestriedajú sa tam ročné obdobia.
Medzi obratníkmi a polárnymi kružnicami sa nachádza mierne pásma. Tam sa už striedajú štyri ročné obdobia.
V oblasti pólov, za polárnymi kružnicami, sa rozprestierajú studené pásma. Slnko v nich nevystupuje v lete vysoko na oblohe, preto sú studené. Zima je veľmi chladná a dlhá. Časť zmy slnko vôbec nevyjde. Vtedy je tam polárna noc.