Po ukončení vojny v roku 1865, ktorú poznáme ako vojnu Juhu proti Severu, nastupuje v USA éra industrializácie. S nástupom industrializácie nastupuje aj masové vysťahovalectvo z Európy do USA. V rokoch 1821 – 1880, t.j. skoro šesťdesiat rokov, sa do Ameriky prisťahovalo 8,5 milióna osôb, ale za necelých tridsať rokov, t.j. od roku 1881 do roku 1909 až 15,5 milióna osôb. S týmto veľkým prisťahovaleckým prúdom prichádzajú do USA aj Slováci.Masové vysťahovalectvo zo Slovenska, v prevažnej miere z východného Slovenska, sa začína po roku neúrody a hladu 1879. No Slováci prichádzali do Severnej Ameriky aj pred týmto termínom. Už v boji severoamerických kolónií s Anglickom za nezávislosť Severnej Ameriky v rokoch 1776 – 1783 bojoval v armáde generála Washingtona major Ján Ladislav Polerecký. Pochádzal z Turčianskej dedinky Polerieka a do Ameriky sa dostal s jednotkou francúzskych husárov. Ako prví Slováci odchádzajú za chlebom do USA naši drotári. Roku 1840 zakladajú vo Philadelphii obchod s drôtenými výrobkami drotári Komandovci z Rovného v Trenčianskej stolici. O dvadsať rokov neskôr skúšajú podnikateľské šťastie v USA ich krajania drotári Grúnik z Rovného a Martin Chalan z Vysokého. Obraz o tom, z akých spoločenských vrstiev sa vysťahovalci grupovali, podáva špecifikácia vykázaná uhorskou oficiálnou štatistikou do roku 1905.Naši vysťahovalci odchádzali do USA ako nekvalifikovaní, bez ovládania anglického jazyka. So základným problémom nájsť si zamestnanie spájal sa u nich preto ďalší problém: ako sa v cudzom svete dohovoriť. Nasledoval problém, ako si získať novú pracovnú zručnosť. Okrem toho v USA sa pre nich zmenili podmienky bývania, lebo tam na dedinky s drevenicami veru nenatrafili. Zmenilo sa ich stravovanie, odievanie, pracovný rytmus a vôbec, celý svet vecí a ľudí, s ktorými im prišlo žiť. Čo sa v ich živote najviac zmenilo, bolo to, že stratili kolektív dediny, v ktorej žili zo zdedenými zvyklosťami v rytme s poľnohospodárskymi prácami. V zmenených podmienkach dostáva duchovná kultúra ich rodného kraja novú hodnotu, najmä ľudové piesne a tradície zviazané s náboženským životom. Tieto hodnoty a s nimi i slovacita ostávali najpevnejšie zachované v ich vnútornom povedomí a ostali aj jediným, ale hlavným prvkom z rodného kraja, ktorý dedili aj ich potomkovia. Aj pre tretiu či štvrtú generáciu si ľudové piesne, tance, zvyky, viera otcov a dejiny národa zachovávajú apelatívny účinok. Je to spoločenský jav, ktorému v odbornej terminológii i laicky hovoria hľadanie koreňov. Po príchode do USA boli postavení tvárou v tvár silám spoločenského mechanizmu, ktorý im bol cudzí – bol to celkom iný svet ako ten, v ktorom dovtedy žili. Niesli si so sebou ilúzie o bohatej krajine s bohatými zárobkami. V prvých dňoch po príchode stratili ilúzie, ale dokázali nájsť realitu. Vedeli pochopiť, že v americkej spoločnosti od nikoho nič zadarmo nedostanú, že o seba uplatnenie musia bojovať. Čo si priniesli so sebou bola etika práce. Slováci hľadeli na prácu ako na prvoradú a rozhodujúcu činnosť človeka, ktorá je podmienkou prežitia, ale aj cestou, ktorou sa dostane k splneniu svojich ľudských túžob, k ekonomickým istotám pre seba a svoju rodinu a k ekonomicko -spoločenskému zabezpečeniu svojho potomstva. Filozofia práce dávala Slovákovi zmysel, prečo má byť pracovitý, a odôvodnenie, prečo sa dajú znášať „nešťastia, čo ho navštívili“ , s vytrvalou, až osudovou trpezlivosťou.V deväťdesiatych rokoch sa na slovenskej politickej scéne objavila nová politická sila – a to americkí Slováci. Slováci sa začali v Amerike organizovať. Na vyobrazeniach slovenských spolkov tej doby vidíme medzi mužmi aj ženy, ktoré dostali v Amerike rovnoprávnosť a volebné právo, čo bola v uhorských pomeroch nezvyčajná vec. Jedna z najvýznamnejších osobností, ktorá stála na čele týchto organizačných snáh, bol Peter Víťazoslav Rovnianek, narodený v Dolnom Hričove, ktorý sa po vyhodený zo štúdia teológie pre svoje národné presvedčenie v roku 1888 vysťahoval. V novej vlasti začal prebúdzať národné povedomie slovenských vysťahovalcov a stal sa vydavateľom slovenskej tlače v USA. Pred jeho príchodom si zakladatelia slovenskej žurnalistiky v USA, bratranci Július Wolf a Janko Slovenský, ktorí najprv začínali ako baníci, uvedomili, že krajania majú záujem o mnohé informácie, potrebné v prvom rade pre ich každodenný život a pre styk s rodným krajom, informácie týkajúce sa pasových, finančných, cestovných, štátoobčianskych, pracovnoprávnych záležitostí a tak podobne. Chceli však byť informovaní aj o tom čo sa deje doma na Slovensku. A tak sa v roku 1885 rodí časopis Bulletin (písali v ňom východoslovenským nárečím), kolportovaný prostredníctvom krčiem, ktoré, samozrejme, Slováci navštevovali. Situácia sa zmení v roku 1889, keď za redaktora získali P. V. Rovnianka, ktorý začal do novín písať v spisovnej slovenčine a v národnom duchu. V roku 1888 začal vydávať prvé slovenské noviny na pôde USA Nová vlasť. Neskôr začali pribúdať ďalšie krajanské noviny: Slovák v Amerike, Jednota, Katolícke noviny, Robotník, Americký Slovák, Slovenské listy, Slovenská svornosť, Fakľa. V rokoch 1896 a 1897 začali vychádzať aj satirické časopisy: Šašok, Rarášek, Čarodejník a neskoršie Nový čarodejník. V USA od roku 1885 vychádzalo okolo 300 slovenských časopisov a novín.