Vypracovala: PaedDr. Jana Hanesová

 

 

Na vnútornej výstavbe vety sa nezúčastňujú priamo jednotlivé slová ale tzv. vetné členy. Môžu pozostávať z jedného, alebo viacerých slov. Tradičná gramatika rozlišuje hlavné vetné členy (podmet a prísudok) a rozvíjajúce vetné členy (predmet, príslovkové určenie, doplnok a prívlastok). V novších nemeckých gramatikách sa za hlavný vetný člen pokladá iba prísudok, od ktorého závisia ostatné vetné členy. V takomto ponímaní syntaxe nie je dôležité, či je veta holá alebo rozvitá, ale ktoré vetné členy sú konštitutívne a ktoré voľné. Konštitutívne vetné členy sú podmienené významom a väzbou konkrétneho slovesa. Môžu byť obligatórne alebo fakultatívne. Obligatórne vetné členy nesmú vo vete chýbať.

  

Podmet je konštitutívny vetný člen, ktorý vyjadruje pôvodcu deja alebo nositeľa vlastnosti resp. stavu.

 

Podobne ako v slovenčine môže byť podmet v nemčine vyjadrený podstatným menom, zámenom, číslovkou, infinitívom a vedľajšou vetou.

  

Na rozdiel od slovenčiny sa v nemčine podmet vyjadruje samostatným slovom. Potreba vyjadrovať v nemčine podmet samostatne spočíva v tom, že nemecké osobné koncovky na rozdiel od slovenských nedostatočne vyjadrujú osobu.

 

Rozdiel medzi nemčinou a slovenčinou môžeme pozorovať hlavne v týchto prípadoch:

 

  • Podmet je vyjadrený osobným zámenom tam, kde je v slovenčine podmet zamlčaný. Napr. Gehst du heute in die Schule? (Ideš dnes do školy?)

 

  • Neosobný podmet sa vyjadruje neurčitým zámenom es tam, kde je v slovenčine jednočlenná veta so slovesným vetným základom. Sú to nasledovné prípady:

    • po slovesách, ktoré vyjadrujú prírodné úkazy, napr. Es regnet. (Prší.)

    • po slovesách vyjadrujúcich vonkajšie a vnútorné pocity, napr. Es tut mir leid. (Je mi ľúto.)

    • v trpnom rode, ak nechceme zo štylistických dôvodov uviesť osobu, napr Es soll auch beweisen werden. (To musí byť dokázané.)

    • v ustálených spojeniach, napr. Wie geht es dir? (Ako sa máš?)

 

  • Podmet sa vyjadruje neurčitým zámenom man, ak ide o všeobecný osobný podmet, ktorý sa do slovenčiny prekladá neosobnou zvratnou väzbou, 3. osobou množného čísla, 1. a 2. osobou množného čísla, prípadne podstatným menom človek, zámenom niekto alebo zámenom všetci. Napr.: Hier darf man nicht schwimmen. (Tu sa nesmie plávať!), Das darf man nicht machen. (To sa nesmie robiť!), Was spielt man heute im Theater? (Čo dnes hrajú v divadle?)