Etika tvorí neoddeliteľnú súčasť aj ekonomického života spoločnosti. Už od obdobia antiky ako sme vyššie naznačili boli v centre pozornosti otázky vzťahu ekonómie a etiky.
V súčasnosti si aj samotní ekonómovia začínajú uvedomovať, že základné stavebné kamene trhového hospodárstva - dopyt a ponuka – závisia okrem iného od takých skutočností, ktoré sú vo svojej podstate morálnej povahy
(dôvera, istota, čestnosť, poctivosť, spoľahlivosť a iné).

V hospodárskej praxi sa etika najviac dotýka oblasti podnikania a obchodu. Zahŕňa zásady, ktoré vyžadujú dodržiavanie základných hodnôt ako sú napr. spravodlivosť a poctivosť. Pokiaľ by sa tieto zásady nedodržiavali, presadili by sa v ekonomickej oblasti spoločnosti klamstvo, podvody, krádeže, vraždy, nátlak a fyzické násilie.

 

Dodržiavanie etických princípov má význam napr. v reklame, ktorá spája ponuku a dopyt. Typickým porušením pravidiel etiky tu býva preháňanie a zveličovanie a neoprávnené vychvaľovanie predností výrobkov, využitie niektorých drastických či nátlakových prostriedkov.

Neetické jednanie v obchode ďalej súvisí napr. s úplatkami v podobe finančných prostriedkov a darov, s uprednostňovaním niektorých zákazníkov a dodávateľov oproti iným, v zásielkových formách obchodnej činnosti potom predajom iného, menej kvalitného či technicky nevyhovujúceho tovaru a pod.
Existuje i Združenie na ochranu záujmov spotrebiteľov, ktorého činnosť sa opiera o zákon na ochranu spotrebiteľov.

 

 

Pojem „spotrebiteľ“

Spotrebiteľ alebo konzument je ten, kto nadobúda produkty práce vo sfére obehu pre výrobnú spotrebu na ďalšie spracovanie (výrobný spotrebiteľ) alebo ten, kto si zaopatruje predmety nevýrobnej alebo osobnej spotreby (spotrebné predmety) cestou obchodu pre vykonávanie svojej činnosti alebo na uspokojovanie svojich osobných potrieb (konečný spotrebiteľ, bezprostredný spotrebiteľ, priamy spotrebiteľ, finálny spotrebiteľ).

 

 

Každý spotrebiteľ má právo na

  • výrobky a služby v bežnej kvalite,

  • uplatnenie reklamácie,

  • náhradu škody,

  • vzdelávanie,

  • informácie,

  • ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na

  • podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

 

 

Právam spotrebiteľa korešpondujú povinnosti predávajúceho:

  • predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve a umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si správnosť týchto údajov,

  • predávať výrobky a poskytovať služby v bežnej kvalite; ak kvalita nie je predpísaná, môže predávajúci predávať výrobky v nižšej ako bežnej kvalite, len ak spotrebiteľa upozorní na všetky rozdiely,

  • predávať výrobky a poskytovať služby za dohodnuté ceny,

  • správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb,

  • zabezpečovať hygienické podmienky pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb,

  • dodržiavať pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb podmienky skladovania výrobkov určené výrobcom alebo osobitným predpisom tak, aby nedošlo k ich znehodnoteniu,

  • predviesť spotrebiteľovi výrobok, ak to povaha výrobku umožňuje,

  • zabezpečiť predaj výrobkov a  poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a  bezpečné použitie,

  • poskytnúť potrebnú súčinnosť Európskemu spotrebiteľskému centru pri riešení sporu medzi ním a spotrebiteľom pri vybavovaní cezhraničnej reklamácie.

 

 

Predávajúci taktiež nesmie spotrebiteľovi

  • ukladať povinnosť bez právneho dôvodu,

  • upierať práva uvedené hore.

 

Predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb.

 

Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach.

 

Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.

 

Na trh možno uviesť, ponúkať alebo predávať len bezpečné výrobky;

 

Zakazuje sa uvádzať na trh, vyrábať, dovážať, predávať, ponúkať nebezpečnú napodobeninu.

 

Predávajúci je povinný výrobky, ktoré majú stanovenú dobu spotreby, najneskôr v posledný deň tejto doby spotreby uvedené výrobky stiahnuť z trhu.

 

Spotrebiteľ má právo vrátiť výrobok, ktorý je nebezpečný, výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi.

 

Výrobca alebo dovozca je povinný vziať späť výrobok, ktorý je nebezpečný, aj vtedy, ak spotrebiteľ nemá doklad o kúpe výrobku.

 

Predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o cene predávaného výrobku alebo poskytovanej služby a zreteľne označiť výrobok alebo službu cenou alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť. 

 

Informácia o cene, neúplná cena, chýbajúca cena alebo informácia o spôsobe určenia ceny nesmú vzbudzovať dojem, že

  • cena je nižšia, ako je skutočná cena,

  • určenie ceny závisí od okolností, od ktorých v skutočnosti nezávisí,

  • v cene je zahrnutá dodávka výrobku, výkonu, práce alebo služby, za ktoré sa v skutočnosti platí osobitne,

  • cena je alebo môže byť zvýšená, znížená alebo nezmenená, aj keď to tak nie je,

  • vzťah ceny a užitočnosti ponúkaného výrobku alebo služby zodpovedá skutočnosti, aj keď táto informácia nie je pravdivá.

 

 

Reklamácia

Predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a o vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi.



Zopakujte si:
1. Radi nakupujete?
2.Podliehate pri nákupoch reklamám?
3. Nakupujete cez Internet?
4. Máte skúsenosť s reklamáciou? Viete na čo máte právo pri reklamácii?

Použitá literatúra:
http://www.kbdesign.sk/cla/eu_pravo_na_slovensku/original/18%20OchrSpotrebPJK.htm
http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=39&etype=-1&aid=1652