Keď pravekí ľudia prešli od lovu a zberu potravy k roľníctvu a chovu dobytka, zmenili sa ich obydlia a spôsob bývania. Táto zmena priniesla vznik domov, dedín, miest a štátov.


Ľudské príbytky

Príbytky, ktoré ľudia využívali od najstarších čias ľudskej civilizácie, im poskytovali predovšetkým ochranu pred nepriaznivým počasím. Charakter obydlí sa menil s vývojom človeka. Prví ľudia využívali na bývanie prírodné výtvory – jaskyne. Dôkazy o obývaní jaskýň sa zachovali vďaka archeologickým nálezom a jaskynným maľbám. Dôkazy o obývaní jaskýň sa našli v Juhoafrickej republike a sú staré údajne vyše jedného milióna rokov.

 

Jaskyne síce poskytovali úkryt a ochranu pred počasím a nebezpečnými zvieratami, ale postupne prestali ľuďom vyhovovať. Hlavnou príčinou bol chlad a tma v jaskyniach. Ľudia si preto začali vytvárať nové príbytky.

 

Zmena podnebia a využívanie ohňa viedli k stavbe dočasných príbytkov z dreva, kostí a koží zvierat. Ľudia si začali príbytky prispôsobovať svojim potrebám tak, aby sa v nich cítili bezpečne a pohodlne. Archeologické nálezy potvrdzujú existenciu takýchto jednoduchých „stanových“ príbytkov, starých niekoľko desiatok tisíc rokov, ktoré si stavali lovci mamutov.


Domy sa objavili pred 9000 rokmi a stali sa nielen príbytkom ľudí, ale aj symbolom ich postavenia. Čím bohatší bol človek, tým väčší a honosnejší mal dom.


 

Stavebné materiály

 

Materiál na výstavbu obydlí si ľudia nachádzali v blízkom okolí. Boli to:

 

  • Drevo – drevená konštrukcia, zviazaná lykom, slamou, látkou, kôrou alebo kožou zvierat bola ľahko premiestniteľná pri častom sťahovaní ľudí za potravou a pôdou.

  • Kamene, ale aj hlina, mach, kvádre zo snehu alebo ľadu – tieto materiály slúžili na stavbu pevných príbytkov v chladnejších oblastiach. Hlinené tehly (spočiatku nevypálené) boli základným stavebným materiálom mnohých budov v horúcich oblastiach starovekých štátov.


 

Stavebný materiál a vzhľad obydlí súviseli s klimatickými podmienkami, v ktorých ľudia žili. V horúcich podmienkach boli stavby vzdušné, v chladných podmienkach boli pevné, aby neprepúšťali chlad. Tvar príbytkov sa zdokonaľoval, až dosiahol podoby, charakteristické pre jednotlivé oblasti sveta. Veľkú úlohu zohrával aj fakt, či boli v danej oblasti časté záplavy, zosuvy pôdy alebo zemetrasenia.


 

Stavby z kameňa a hliny môžeme časovo zoradiť nasledovne:


jaskynné obydlia – pred 1 miliónom rokov,

hlinené domy – pred 9000 rokmi,

kamenné chrámy – pred 3500 p.K.,

megality – pred 3100 p.K.,

kamenné domy – pred3000 p.K.,

pyramídy pred 2600 p.K.



 

Sídla


Po tom, ako si ľudia začali budovať obydlia, vznikali prvé formy osídlenia – sídla. Sídlo je zoskupenie domov, hospodárskych objektov a dopravných zariadení na určitom vymedzenom území. Sídlo je centrom hospodárskej činnosti (remesiela, obchodu a služieb) a ubytovania obyvatelstva.

 

 

Delenie sídiel


Podľa pobytu človeka ich delíme na:

 

a) Prechodne obývané (sťahovavé) sídla:

 

  1. jednoduché – slúžiace napr. lovcom a kočovným pastierom,

  2. moderné – prenosné montované stavby výzkumních pracovníkov (meteorologické a hydrologické stanice v súčasnosti).


 

b) Trvalé sídla:

 

  1. vidiecke – samoty, osady, dediny,

  2. mestské – sa oddelili od vidieckých sídiel s rozvojom obchodu a remesiel.



Podľa počtu obyvateľov a zamerania ich delíme:

 

Samoty - pralesy, horské masívy, lazy, kopanice, štále atď.

Osady - najčastejšie vznikli popri hradských cestách, riekach, potokoch, vyvinuli sa z nich dediny.

Dedina - menej obyvateľov (okolo 2000), základ je poľnohospodárstvo a chov dobytka, menšia zastavanosť.

Mesto - viac obyvateľov ako dedina (od 2000 a viac), centrum remesiel a obchodu, viac zastavané budovami než dedina. Najstaršie mestá vznikli v Číne, Indii, Egypte a v Mezopotámii. Veľký rozkvet miest nastal v stredoveku.

Veľkomesto - mesto s počtom obyvateľov viac ako 100 000.

Metropola – je veľkomesto, ku ktorému patrí určité väčšie územie, pre ktoré predstavuje riadiace centrum.

Mega-cities – je jedno alebo viac metropolitných území s počtom obyvateľov nad 10 miliónov (Londýn, Tokio, Moskva...)

 

 

Vývoj sídiel:


Sídla sa vyvíjali spolu s človekom.

 

  1. Prírodné sídlové jednotky - (jaskyne, skalnaté previsy, skrýše na stromoch atď).

  2. Umelé sídlové jednotky – od najjednoduchších obydlí z prírodných materiálov po dokonalejšie pevné domy.

 



Zopakujte si:
1. Aké príbytky využívali ľudia v minulosti?
2. Z akých materiálov si stavali príbytky?
3. Čo je sídlo?
4. Ako delíme sídla?

Použitá literatúra:
1.Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Stretnutie s minulosťou, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1999
2. Miháliková, M. a Tonková, M.: Dejepis pre 5. ročník základných škôl, SPN, Bratislava 2009
3. Fagan, B. M.: Sedemdesiat veľkých vynálezov starovekého sveta, Slovart, Bratislava 2005