Keď pravekí ľudia prešli od lovu a zberu potravy k roľníctvu a chovu dobytka, zmenili sa ich obydlia a spôsob bývania. Táto zmena priniesla vznik domov, dedín, miest a štátov.
Ľudské príbytky
Príbytky, ktoré ľudia využívali od najstarších čias ľudskej civilizácie, im poskytovali predovšetkým ochranu pred nepriaznivým počasím. Charakter obydlí sa menil s vývojom človeka. Prví ľudia využívali na bývanie prírodné výtvory – jaskyne. Dôkazy o obývaní jaskýň sa zachovali vďaka archeologickým nálezom a jaskynným maľbám. Dôkazy o obývaní jaskýň sa našli v Juhoafrickej republike a sú staré údajne vyše jedného milióna rokov.
Jaskyne síce poskytovali úkryt a ochranu pred počasím a nebezpečnými zvieratami, ale postupne prestali ľuďom vyhovovať. Hlavnou príčinou bol chlad a tma v jaskyniach. Ľudia si preto začali vytvárať nové príbytky.
Zmena podnebia a využívanie ohňa viedli k stavbe dočasných príbytkov z dreva, kostí a koží zvierat. Ľudia si začali príbytky prispôsobovať svojim potrebám tak, aby sa v nich cítili bezpečne a pohodlne. Archeologické nálezy potvrdzujú existenciu takýchto jednoduchých „stanových“ príbytkov, starých niekoľko desiatok tisíc rokov, ktoré si stavali lovci mamutov.
Domy sa objavili pred 9000 rokmi a stali sa nielen príbytkom ľudí, ale aj symbolom ich postavenia. Čím bohatší bol človek, tým väčší a honosnejší mal dom.
Stavebné materiály
Materiál na výstavbu obydlí si ľudia nachádzali v blízkom okolí. Boli to:
-
Drevo – drevená konštrukcia, zviazaná lykom, slamou, látkou, kôrou alebo kožou zvierat bola ľahko premiestniteľná pri častom sťahovaní ľudí za potravou a pôdou.
-
Kamene, ale aj hlina, mach, kvádre zo snehu alebo ľadu – tieto materiály slúžili na stavbu pevných príbytkov v chladnejších oblastiach. Hlinené tehly (spočiatku nevypálené) boli základným stavebným materiálom mnohých budov v horúcich oblastiach starovekých štátov.
Stavebný materiál a vzhľad obydlí súviseli s klimatickými podmienkami, v ktorých ľudia žili. V horúcich podmienkach boli stavby vzdušné, v chladných podmienkach boli pevné, aby neprepúšťali chlad. Tvar príbytkov sa zdokonaľoval, až dosiahol podoby, charakteristické pre jednotlivé oblasti sveta. Veľkú úlohu zohrával aj fakt, či boli v danej oblasti časté záplavy, zosuvy pôdy alebo zemetrasenia.
Stavby z kameňa a hliny môžeme časovo zoradiť nasledovne:
jaskynné obydlia – pred 1 miliónom rokov, hlinené domy – pred 9000 rokmi, kamenné chrámy – pred 3500 p.K., megality – pred 3100 p.K., kamenné domy – pred3000 p.K., pyramídy pred 2600 p.K.
Sídla
Po tom, ako si ľudia začali budovať obydlia, vznikali prvé formy osídlenia – sídla. Sídlo je zoskupenie domov, hospodárskych objektov a dopravných zariadení na určitom vymedzenom území. Sídlo je centrom hospodárskej činnosti (remesiela, obchodu a služieb) a ubytovania obyvatelstva.
Delenie sídiel
Podľa pobytu človeka ich delíme na:
a) Prechodne obývané (sťahovavé) sídla:
-
jednoduché – slúžiace napr. lovcom a kočovným pastierom,
-
moderné – prenosné montované stavby výzkumních pracovníkov (meteorologické a hydrologické stanice v súčasnosti).
b) Trvalé sídla:
-
vidiecke – samoty, osady, dediny,
-
mestské – sa oddelili od vidieckých sídiel s rozvojom obchodu a remesiel.
Podľa počtu obyvateľov a zamerania ich delíme: Samoty - pralesy, horské masívy, lazy, kopanice, štále atď. Osady - najčastejšie vznikli popri hradských cestách, riekach, potokoch, vyvinuli sa z nich dediny.
Dedina - menej obyvateľov (okolo 2000), základ je poľnohospodárstvo a chov dobytka, menšia zastavanosť.
Mesto - viac obyvateľov ako dedina (od 2000 a viac), centrum remesiel a obchodu, viac zastavané budovami než dedina. Najstaršie mestá vznikli v Číne, Indii, Egypte a v Mezopotámii. Veľký rozkvet miest nastal v stredoveku. Veľkomesto - mesto s počtom obyvateľov viac ako 100 000.
Metropola – je veľkomesto, ku ktorému patrí určité väčšie územie, pre ktoré predstavuje riadiace centrum.
Mega-cities – je jedno alebo viac metropolitných území s počtom obyvateľov nad 10 miliónov (Londýn, Tokio, Moskva...)
Vývoj sídiel:
Sídla sa vyvíjali spolu s človekom.
-
Prírodné sídlové jednotky - (jaskyne, skalnaté previsy, skrýše na stromoch atď).
-
Umelé sídlové jednotky – od najjednoduchších obydlí z prírodných materiálov po dokonalejšie pevné domy.
Zopakujte si:
1. Aké príbytky využívali ľudia v minulosti?2. Z akých materiálov si stavali príbytky?
3. Čo je sídlo?
4. Ako delíme sídla?
Použitá literatúra:
1.Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Stretnutie s minulosťou, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 19992. Miháliková, M. a Tonková, M.: Dejepis pre 5. ročník základných škôl, SPN, Bratislava 2009
3. Fagan, B. M.: Sedemdesiat veľkých vynálezov starovekého sveta, Slovart, Bratislava 2005