V nemeckom jazyku poznáme tri druhy minulého času. Jedná sa o perfektum – zložený minulý čas, préteritum – jednoduchý minulý čas a pluskvamperfektum – dokonalý minulý čas. V našej kapitole si bližšie predstavíme perfektum pravidelných a nepravidelných slovies.


Perfektum – zložený minulý čas sa skladá z dvoch častí, tzv. pomocného slovesa a príčastia minulého.

 

Martina hat das neue Haus gekauft

                      - hat - pomocné sloveso

                                             - gekauft - príčastie minulé                      

 


Pomocné sloveso – je to sloveso, ktoré má gramatickú, ale žiadnu lexikálnu platnosť. Nikdy sa teda neprekladá. Pomocné slovesá poznáme dva a to pomocné sloveso „haben“ a pomocné sloveso „sein“. „Sein“ sa používa v prípade, že príčastie minulé vyjadruje pohyb a tiež zmenu stavu. Pomocné sloveso „haben“ sa používa vtedy, keď príčastie minulé vyjadruje stav.


 

Príklady:

Ich bin in die Arbeit mit dem Zug gefahren.

fahren= jazdiť – vyjadrenie pohybu

Mein Onkel ist am Montag gestorben

sterben = umrieť – zmena stavu

Ich habe in der Schule ein Bild gemalt.

malen = maľovať – vyjadrenie stavu


 

Príčastie minulé – je to druhá časť perfekta slovesa, ktorú tvorí plnovýznamové sloveso. Vytvorím ho podľa nasledovného vzorca


Predpona „ge-„ + koreň slovesa + koncovka t (pre pravidelné slovesá), alebo koncovka “–en“ pre nepravidlené slovesá


 

ge -

koreň

-t/-en



Pri slovesách s odlučiteľnou predponou sa predpona „ge-„ vsúva medzi pôvodnú predponu a koreň slovesa. Napr. v slove „aufstehen“ je tvorba perfekta nasledovná:



Erik ist auf + ge + stand + en


Pri slovesách s neodlučiteľnou predponou ( neodlučiteľné predpony sú be-, ge-, er-, ver-, zer-, ent-) sa predpona „ge-„ nikdy nepridáva, koncovka však áno. Napr. v slovese „bestellen“ je tvorba perfekta nasledovná: