Vypracovala: Mgr. Halušková



Literárny druh: epika

Literárny žáner: epos

(Epos je rozsiahle epické dielo, čerpá námet zo života spoločnosti, umelecky stvárňuje najzákladnejšie problémy doby).

Literárna forma: poézia

Téma diela: Spor zemianskej matky so svojím synom, ktorý si zobral za ženu sedliačku.

Idea diela: Autor zobrazil proces splývania zemianstva s ľudom ako riešenie vtedajšej spoločenskej situácie.

Hlavné postavy:

Ežo Vlkolinský - zemiansky mládenec, ochotný pomáhať matke aj po smrti otca, hrdý, nenechá si rozkazovať a riadiť život od svojej matky. Je cieľavedomý, ochotný ísť za svojimi snami za každú cenu.

Estera Vlkolinská – Ežova matka, zarytá tvrdá, hrdá zemianka. Svojou neústupčivosťou stráca vlastného syna.

 

Konflikt: základným konfliktom v diele je vzťah zemianstva voči sedliakom. Ukazuje tu ako zemania dávajú pocítiť chudobným sedliakom, kto sú. Ich záchranu vidí v spojení s roľníkmi.


 

Dej sa odohráva v dedine Vlkolínec, kde žije rodina Beňa Vlkolinského. Starý Beňo zomiera a jeho žena Estera žije so synom Ežom. Žijú v zhode dovtedy, kým si Estera nevšimne, že Ežo chodí so sedliackym dievčaťom Žofkou Bockovie. Estere sa to nepáči, je to pre ňu poníženie, lebo oni sú zemania. Estera sa dozvie, že Ežo postavil Žofke pred domom máj. Nevydrží to a pustí sa do neho s vyhrážkami.Po slovnej potýčke ho vyháňa z domu, ale uvedomuje si, že bude sama. Ežo sa uchýli k svojmu strýkovi Eliášovi, ktorý mu vystrojí svadbu.

Estera zatiaľ sama pracovala na gazdovstve, aby zabudla na trápenie so synom. Ako roky ubiehali, ona sa stále nedokázala zmieriť so skutočnosťou. Po piatich či šiestich rokoch šla raz Estera z poľa domov, keď jej zrazu malý chlapček objal kolená. Keď sa dozvedela, že je to Ežov syn Benko, nahnevala sa. Chlapček ju nazval starou mamou a pýtal si od nej jablko. Chcel ísť s ňou domov. Najprv ho odháňala, ale nakoniec ho zobrala domov a dala mu plný klobúk jabĺk. Malý Benko obmäkčil srdce hrdej Estery.Za chlapcom prišli čoskoro aj jeho rodičia, Ežo a Žofka. Estera prijala nevestu so slzami v očiach a zasypala ju bozkami. A veru nebanovala, Žofka bola dobrou gazdinou a jej syn bol tak isto dobrým mužom a hospodárom.