Ozonova diera
Ozón je trojatómová molekula kyslíka, ktorá má vysokú absorpciu
ultrafialového žiarenia. Vzniká tak, že dvojatómový kyslík sa rozštiepi
pri pôsobení ultrafialových lúčov zo slnečného žiarenia na dva
jedenatómové kyslíky a tie sa spoja s dvojatómovými a vytvoria
trojatómový – ozón. Ozón je vo vzdušnom obale zeme veľmi nerovnomerne
rozložený. V stratosfére (vo výške 10 až 50 km) sa nachádza hlavný
podiel ozónu. Je to v dôsledku energeticky bohatého UV žiarenia, ktoré z
kyslíka tvorí ozónovú vrstvu. Ak by sme ozón v nej maximálne
skoncentrovali, vytvoril by asi trojmilimetrovú vrstvičku. A od tých
troch milimetrov závisí náš život na Zemi. Vo vysokých vrstvách
atmosféry je nestály, väzby v molekule ozónu sú podstatne slabšie ako v
prípade molekuly kyslíka. Pôsobením slnečného svetla sa opäť rozkladá,
pričom absorbuje slnečné žiarenie. Za milióny rokov od vzniku života na
Zemi sa ustálila určitá rovnovážna koncentrácia ozónu. Prirodzený proces
deštrukcie ozónu v stratosfére však zrýchlila a dynamickú rovnováhu
narušila prítomnosť reaktívnych chemikálií, vyprodukovaných ľudskou
činnosťou. Ozónová vrstva funguje ako filter, zachytáva škodlivé
ultrafialové žiarenie a prepúšťa Zemi životodárne svetlo a teplo. Úplne
absorbuje UV – C žiarenie, so smrtiacimi účinkami pre živé organizmy a
čiastočne absorbuje UV – B žiarenie, ktoré je schopné vyvolať celý rad
nepriaznivých efektov. Pri zvýšenom prieniku UV – B žiarenia cez ozónovú
vrstvu sa zvyšuje riziko výskytu kožnej rakoviny, očné zákaly, znížený
rast zelených rastlín, narušenie potravinového reťazca v oceánoch a pod.
Negatívne pôsobenie na ozónovú vrstvu sa pripisuje predovšetkým
freónom, halónom, tetrachlórmetánu. Tieto látky sa dlhé roky považovali
za veľmi užitočné chemické látky vďaka svojej inertnosti v troposfére,
širokému použitiu, ako aj pomerne ľahkej produkcii. Samotné tieto látky
môžu v atmosfére existovať desiatky rokov, v niektorých prípadoch
dokonca viac ako stovky rokov. Rozklad ozónosféry ich pôsobením je dnes
rýchlejší ako proces jej obnovovania, pričom proces rozkladu ozónu
vplyvom týchto látok je veľmi zložitý dej (dnes je známych viac ako 200
chemických reakcií procesu rozkladu ozónu). Vlastnosti ozónu: ·
trojatómová molekula kyslíka · plyn ťažší ako vzduch · vysoká
absorpcia ultrafialového žiarenia · málo rozpustný vo vode Na
meranie množstva ozónu v atmosfére sa používajú spektrofotometre.