Rím vznikol pri rieke Tiber (753 pred Kristom), na siedmich pahorkoch. Najstaršia osada sa vytvorila na Palatine a zakladateľmi mesta boli pravdepodobne kmene Latinov (podľa povesti bratia Romulus a Remus). Na území Itálie však žilo mnoho kmeňov. Mesto Rím najprv upevnilo svoju pozíciu v najbližšom okolí, a potom začalo rozširovať svoje hranice, až ovládlo Itáliu.


 

Rimania rozširovali územie štátu na úkor ostatných kmeňov 2 spôsobmi:

 

  1. uzatváraním spojenectiev

  2. vojnami.


 

Výboje Ríma, počas ktorých ovládli územie Itálie, trvali vyše 200 rokov (493 - 265 pred Kr.).



 

Začiatky bojov

 

Kmene, s ktorými je spätý vznik a prvé roky existencie Ríma, boli Latinovia a Sabinovia. Tí sa bránili pred útokmi Etruskov. Etruskovaia získali moc nad Rímom okolo roku 616 pred Kr. zásluhou Tarquinia Prisca. Práve Etruskovia sa zaslúžili o to, že z Ríma sa stalo skutočné mesto. Aj posledný rímsky kráľ - Lucius Tarquinius Superbus - bol etruského pôvodu. V roku 510 sa však Rimania proti nemu vzbúrili a vyhnali ho z Ríma. Tak sa skončilo rímske kráľovstvo a aj etruská nadvláda nad Rímom.

 

Po zániku kráľovstva Rím neustále ohrozovali etruské nájazdy. Rimania sa najprv bránili, ale od 5. storočia pred Kr. začal Rím viesť vojny so susednými oblasťami kvôli získaniu nových pozemkov a upevnenie svojej moci. V roku 493 pred Kr. Rím uzavrel spojenectvo s latinskými mestami (obcami) v okolí Ríma a Latinovia sa stali rímskymi spojencami.

 

V roku 396 pred Kr. zničili Rimania po desaťročnej vojne (406-396 pred Kr.) najväčšie etruské mesto Veje (Veii), ktoré sa následne pričlenilo k Rímu.



 

Vpád Galov (Keltov)

 

Začiatkom 4. storočia (390-387 pred Kr.) vtrhli do Itálie Galovia (Kelti) a zaútočili na Rím. Obsadili Rím a mesto takmer úplne zničili. Povesť hovorí, že malý oddiel Rimanov sa skryl na Kapitóliu (rímskom hrade). Keď ich chceli Galovia v noci prepadnúť, rozgágali sa husi, ktoré chovali v kapitolskom chráme. Rimania sa prebudili a porazili Galov. Odtiaľ pochádza výraz, že „husi zachránili Rím“. Galovia však odišli až po tom, čo im Rimania zaplatili výkupné. Aj napriek tomu však ešte ďalšie desaťročia ohrozovali Rím, až kým ich Rimania porazili v roku 360 pred Kr. a 349 pred Kr. Po porážke Galov bol Rím opäť vybudovaný a opevnený.

 


 

Boje s Latinmi


Vo vojnách v 4. storočí sa Rimania spoliehali na pomoc latinských miest, s ktorými ešte v 5. storočí pred Kr. uzavreli spojenectvo. Ale latinskí spojenci boli nespokojní s rímskym útlakom a vzbúrili sa proti Rímu (340-338 pred Kr.). Rimania použili taktiku „rozdeľuj a panuj“ – s niektorými mestami sa dohodli po dobrom a tie potom získali rímske občianske práva, ostatné, ktoré sa Rímu nepodvolili, boli vojensky porazené.



 

Samnitské vojny

 

Najťažší a najdôležitejší bol boj medzi Rímom a kmeňom Samnitov o územie Campanie na juhovýchode Itálie. V rokoch 343-290 pred Kr. sa odohrali tri vojny so Samnitmi, ktoré sa skončili porážkou Samnitov a podpisom mieru. Rím si pripojil Campaniu a územie Samnitov v strednej Itálii až po východné pobrežie.

 

V rokoch 284-280 pred Kr. boli porazení zvyšní Etruskovia a Rím si podmanil sever Itálie.



 

Vojny na juhu Itálie

 

Na prelome 4. a 3. storočia pred Kr. bol Rím silnou mocnosťou a pod jeho moc nepatrili už len grécke mestá na juhu Itálie. Z nich najsilnejšie bolo mesto Tarent. Vojna medzi Rímom a Tarentom vypukla v roku 282 pred Kr.. Tarenťania si na pomoc zavolali epirského kráľa Pyrrha. Spočiatku sa Tarentu a kráľovi Pyrrhovi darilo nad Rimanmi víťaziť, ale za cenu veľkých strát (odvtedy sa víťazstvu, ktoré je spojené s veľkými stratami, hovorí „Pyrrhovo víťazstvo“). Nakoniec sa Rím spojil s Kartágom a Pyrrha porazili. Rimanom sa v roku 270 pred Kr. podarilo dobyť všetky grécke mestá aj s Tarentom. Víťazstvom nad Tarentom si Rimania podmanili juh Itálie.


Zdroj: http://antikforever.com/Grece/Divers/pyrrhos_I.htm

 

Kráľ Pyrrhos