Osvietenstvo a klasicizmus v slovenskej literatúre ( J. Kollár a J. Hollý) Klasicizmus (17 – 18 st.) - Vznikol vo Francúzsku - Umelecký smer, ktorý má podávať dokonalého hrdinu; dôležitú úlohu tu hrá rozum, vracia sa k antickému ideálu dobra a krásy (vystihnutá podstata prírody a človeka, Aristotelove názory na hľadanie a objavovanie krásy v pravde a napodobňovaní prírody). - Vychádzal z nového filozofického smeru racionalizmus. (filozofia Reného Descarta - „Myslím, teda som“), ktorý tvrdí, že svet je poznateľný rozumom a dokonalé je len to, čo je reálne a krásne. - Vytvorili sa normy, z ktorých umenie vychádzalo z troch jednôt (pravda, krása, dobro). - Rozlišovali sa Vysoké a Nízke žánre, nesmeli sa prelínať - Vysoké – óda, epos, elégia (žalospevy), veršovaná tragédia - spracúvali vznešené historické námety, ich hrdinovia boli príslušníci vysokých vrstiev - vládcovia, veľmoži, vojvod- covia. - Nízke – bájka, satira, komédia – skôr komické, mohli si voliť námety aj z nižších vrstiev napr. meštianstva a zo súčasnosti; pre nevzdelaných - V umeleckom obraze človeka sa klasicizmus usiluje postrehnúť zovšeobecnené charakteris- tické vlastnosti, ktoré vytvárajú predstavu vtedajšieho ľudského ideálu alebo jej protirečia. Literatúra sa sústredila na všeobecné črty človeka. Teda si vytvorila typy postáv. Autorovi nedovoľoval zaujať vlastný subjektívny postoj. Slovenská klasicistická literatúra - Obdobie rozpadu feudalizmu, vznik manufaktúr - Jozef II. priniesol nové kapitalistické vzťahy - reformami sa snaží upevniť si svoju moc a zmeniť život v Uhorsku. - Reformy: zrušenie nevoľníctva, zaviedol povinnú školskú dochádzku, zrušil žobravé rehole, vydal tolerančný patent ( náb. rovnosť pre evanjelikov), zaviedol nové plodiny ( kukurica a zemiaky), ľudia sa mohli voľne pohybovať po krajine. - Vznikajú nové učené spoločnosti: 1. Slovenské učené tovarišstvo(1792) – sídlo v Trnave, členmi boli katolícki vzdelanci, vydávali knihy ľudovovýchovného charakteru. 2. Societas Slavica – sídlo v B. Bystrici, vydávali noviny v češtine a prvý lit. časopis na Slovensku Staré noviny literárneho umění. 3. Učená spoločnosť banského okolia – sídlo v B. Štiavnici. Osvietenstvo - Vzniká v období klasicizmu, v 18 st. ovládlo celú Európu ( Francúzsko a Anglicko ako vtedajšie najvyspelejšie štáty) - Zakladalo sa na dôvere v osvietený rozum, pravda môže byť poznaná rozumom alebo skúsenosťou čiže empíriou - Osvietenstvo bolo proti feudálnemu absolutistickému poriadku a proti cirkvi - Spochybňuje cirkevnú teóriu o obmedzenosti poznania človeka a navodzuje potrebu slobody ducha - Zápas s predsudkami a poverami, presvedčenia, že ľudia sú si už od prírody rovní - Osvietenské myslenie je blízke meštianstvu ale i aristokracii - Osvietenské umenie je vzájomná súhra rozumu a citu, rozum je vlastne poriadok, systém, dokonalá forma Slovenské národné obrodenie (1780 – 1848) - Nadväzuje na humanizmus - najmä ostrým protifeudálnym zmýšľaním - Vek nadvlády osvieteného rozumu, nastáva výrazné uvoľnenie tvorivosti, rieši aktuálne problémy - Najdôležitejšou úlohou : integrácia (ucelenie) slovenskej literatúry a kultúry na základe jednoty národnej myšlienky - Osvietenci vystupujú neohrozene za právo človeka na slobodný život - fáza ( 1780-1820) osvietenské obdobie, reformy Jozefa II., bernolákovčina-1787 ich dielom je vznik a činnosť Slov. učeného tovarišstva - fáza (1820-1835) národnozjednocovacie snahy - rozvoj nár. povedomia – založenie SPOLKU MILOVNÍKOV REČI a LITERATÚRY SLOVENSKEJ – spolupráca bernolákovčiny a češtiny, evanjelikov a katolíkov, rozvoj klasicistickej literatúry. - fáza (1835-1843) vyriešenie jazykovej otázky - návrat k biblickej češtine, začiatok hnutia štúrovcov a romantickej generácie, 1836 - na Devíne – sľub vernosti národu - fáza (1843-1848) 1843- kodifikácia spisovnej slovenčiny ( Štúr, Hurban, Hodža v Hlbokom – na základe stredoslovenského nárečia ), fonetický pravopis ( píš ako počuješ) 1848 – revolúcia, vyvrcholenie politického programu Slovákov 1.fáza- obdobie národného obrdenia 1780-1820 ANTON BERNOLÁK 1762-1813 - štúdium: Trnava, Viedeň , Bratislava - predstavuje katolícke krídlo nár. hnutia - najdôležitejšie obdobie štúdia 1784 vstup do generálneho seminára na BA hrade - 1. jazykovedné dielo – Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách (pravopisná sústava - foneticko-fonologický princíp: „píš ako počuješ); Grammatica slavica; Slovár Slovenskí–Česko-Latinsko-Nemecko Uherskí...( viacjazyčný slovník) JURAJ FÁNDLY ( 1750- 1811) - písal populárne diela o hospodárstve - poľnohospodárske vedomosti pre jednoduchý ľud - Piľní domajší a poľní hospodár - Zelinkár (1793); O úhoroch aj včelách rozmlúváňí (1802); Slovenský včelár ( 1802); Ovčár ( rukopis) - Dúverná zmluva medzi mníchom a ďáblom – schvaľuje zrušenie reholí, ktoré sa nezaoberajú školskou alebo sociálnou činnosťou Postavy – mních Atanázius – zastáva tradičný život mníchov; diabol Titinillus - obhajuje reformy Nemá dej, dielo je vo forme dialógu medzi Titinillom a učeným mníchom, týkajúci sa cirkevných reforiem Jozefa II. ( zrušenie mníšskych rádov a kláštorov) Charakter dišputy – veľa informácií o  stave vtedajšej cirkvi, kritika a zosmiešňovanie mníchov - prostredníctvom humoru, irónie, porovnávanie so zvieratami, 1.odvážne dielo, 1.veľké dielo vydané v bernolákovčine JOZEF IGNÁC BAJZA - kat. kňaz a zakladateľ slov. osvietenskej prózy - nepriateľský postoj voči bernolákovcom - 1.slovenský (osvietenský ) román René mládenca príhody a skúsenosti - napísaný v západosl. Nárečí - téma- cesty a zážitky Reného ( syn bohatého kupca) a učiteľa Van Stiphouta - 2 diely - 1. dobrodružstvá v Taliansku, Egypte, Turecku ( 2 dejové línie: hlavný dej a retrospektívne odhaľovanie vzťahov); poznačený osvietenskými vplyvmi - tzv.román mravov 2.výchovný román s jednoduchšou kompozíciou; odohráva sa vo Viedni a na slovenských dedinách; putujúce postavy odhaľujú chyby všetkých spoločenských vrstiev – otvorená kritika a satira na feudalizmus z pohľadu osvietenstva; osvietenského vzdelanca; chronologické radenie udalostí – zábavná funkcia - sentimentálny, romantický, súvislý dej ( klasický román) fiktívna citová línia, viac dejových línií, exotické prostredie, poučná funkcia - cestopis, kritika, paródia, satira, fejtón, pamflet, didaktický až náučný štýl, kontrast medzi formou a obsahom, kritika zdravotníctva, školstva, vzdelania, šľachty; striedanie lyriky a epiky, básne modernosť románu- priama a nepriama reč, montáž - mozaiková kompozícia, rozlíšenie rozprávača od komentátora 2.fáza nár. obrodenia – 1820-1835 PAVOL JOZEF ŠAFÁRIK - narodil sa v Kobielarove (Gemer) - študoval teológiu v Jene, venoval sa dejepisu, filozofii, prír. vedám a hvezdárstvu - pôsobil ako profesor, od r. 1833 cenzor a riaditeľ univerzitnej knižnice - lit. činnosť začal poéziou, neskôr ľudová pieseň, zb. básní Tatranská múza s lyrou slovanskou (1814) - 1823 spolu s Kollárom vydal zbierku ľud. piesní Písne světské lidu slovenského v Uhřích - od folklóru prešiel k štúdiu slovan. literatúr a po nemecky napísal Dejiny slovanskej reči a  literatúry (1826) - v Prahe vydal dielo o slovanskej minulosti Slovanské starožitnosti (1837) a Slovanský národopis JÁN KOLLÁR (1793 – 1852) - básnik a tlmočník idey slovanstva - narodil sa v Mošovciach - vedúca osobnosť 2.fázy nár. obrodenia - teoreticky aj básnicky vyslovil myšlienku všeslovanskej vzájomnosti - zaraďujeme ho aj k českej aj k slovenskej lit. - podnety pre vznik idey slov.vzájomnosti: Študoval na univerzite v Jene( Nemecko), spoznal pangermanizmus ( rozpínavosť Nemcov) ako hrozbu pre malé slovanské národy. Nabáda Slovanov k úzkej spolupráci, žiada, aby bola spolupráca univerzitných škôl a založenie katedier slovanských jazykov. Uznáva len 4  kmene jedného slovanského národa: československý, ruský, poľský, ilýrsky, slovenčinu pokladal len za nárečie češtiny. - 1.bás.zbierka Básne Jána Kollára, forma sonetov - inšpirovaný láskou k Nemke F. Schmidtovej, nazval ju Mínou - ospevuje ju ako symbol krásy, vyslovuje aj vlastenecké myšlienky - lyricko-epická skladba Slávy dcera, napísaná v biblickej češtine - má 645 vlasteneckých, náučných a ľúbostných sonetov - píše vo forme sonetov zvaných znelka - dve 4-veršové a dve 3-veršové strofy, spojené len nejasne naznačenou dejovou líniou - skladba je vlastne umeleckým spracovaním myšlienky slovanskej vzájomnosti, prejavujú sa tu prvky klasicizmu i preromantizmu – autor porušuje pravidlo – vnáša do skladby vlastné pocity. - PODNETY VZNIKU: - nenaplnená láska k Friderike Schmidtovej - stopy slovanskej minulosti na nápisoch na náhrobných kameňoch a rôznych miestach Pobaltia - obavy z veľkej sily a jednoty Nemcov - skladá sa z Předspěvu a 5 spevov: 1.spev: Sála 2.spev: Labe, Rén, Vltava 3.spev: Dunaj 4.spev: Léthe ( Slovanské nebo) 5.spev: Acheron ( Slovanské peklo) - pôvodné spevy nesú názov riek, popri ktorých autor cestoval - štvrtý a piaty spev podľa vzoru Božskej komédie od Dante Alighieriho PREDSPEV: - elégia na slovanskú minulosť - pochmúrne ladený, čo má svoj pôvod v netušenej situácii slovanstva v súčasnom svete, uvádza hlavné motívy spevov: žiaľ nad slovan. utrpením v minulosti, povzbudivý optimizmus do lepšej slovanskej budúcnosti, žiali nad osudom ponemčených Slovanov v Nemecku - predstavuje zem, ktorá bola kedysi kolískou a teraz rakvou národa - prihovára sa súčasníkovi, aby sa zamyslel nad týmito posvätnými miestami, rozvíja myšlienku slobody: „ Sám slobody kdo hoden, slobodu zná vážiti každou, ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok“ - autor verí v krajšiu budúcnosť, kde zvíťazí pravda a humanita : „ Čas vše mění i časy, kvíťeství on vede pravdu“ - predspev je písaný v časomernou prozódiou – trochejským elegickým distichom (dvojveršie zložené z daktylského hexametra a pentametra 1.SPEV: SÁLA - má názov podľa rieky, ktorá tečie cez Jenu a viaže sa na lásku k Míne - obsahuje zväčša ľúbostné sonety, ospevuje svoju milú, spomína na krásne časy lásky, rozvíja úvahu o láske, lúči sa s milou a sľubuje jej vernosť, prichádza k nemu bôžik Milko s otázkou bohyne Lady: „ Čo miluješ viac? Vlasť či Mínu?“ - dramatické rozhodnutie vkladá do polnočnej atmosféry, kedy si uvedomuje : „ Tam meč, ona tu, tam domovina“ - obrazne vyberá svoje srdce a delí ho : „ Rázem ruky v ňadrá sáhnu, srdce vyrvu, na dvě rozlomím:na řku, jednu vlasti púlku, druhou Míne“ - je humanistom, vlastencom, spája lásku k vlasti s láskou k milej : „ Láska je všech velkých skutkú zárod, a kdo nemiloval, nemúže ani znáti, co jest vlast a národ“ 2.SPEV: LABE, REN ,VLTAVA - náznak rozchodu s milou, prechádza sa s Milkom ponemčenými krajinami, pripomína si ich slávnu minulosť a krivdy na Slovanoch - vracia sa do Čiech, do Poľska, tu sa v ňom rodí nádej na lepšiu budúcnosť, treba sa však o ňu pričiniť mravnými hodnotami, láskou k vlasti, duchovnou a národnou jednotou, vzdelávaním, slovanskou vzájomnosťou : „ Nepripínej svaté jméno vlasti kraju tomu, kterém bydlime, pravou vlast jen v srdci nosíme, túto nelze bíti ani krásti“ 3.SPEV : DUNAJ - autor prichádza na Slovensko, nové biedy a utrpenia ho nútia k novým nárekom - vyzýva k jednote, Slovanov nazýva národom „ holubičím“ ( mierumilovným) - vidina slovanstva mu dáva silu predvídať slávnu budúcnosť- čo bude o 100 rokov, že budúcnosť vidí v rozvoji vedy a kultúry, budú mať svoje kroje, zvyky, tance a budú známi medzi všetkými národmi - zjavuje sa mu mŕtva Mína a Kollár túži umrieť, aby sa mohli spojiť vo večnosti - „ Stokrát jsem mluvil, teď už kričím, k vám, ó rozkydaní Slované! Buďme celek a né drobtové, buďme aneb celek aneb ničím“ 4.SPEV : LÉTHE - predstavuje slovanské nebo, tu putuje s mŕtvou Mínou, ktorá sa stala nadpozemskou bytosťou, do neba zaraďuje tých, ktorí urobili niečo veľké pre národ – vynikajúcich slov. vlastencov, spisovateľo , buditeľov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj národa 5.SPEV : ACHERON - slovanské peklo - do pekla poslal nepriaznivcov slovanstva a odrodilcov, na záver dáva Slovanom ponaučenie, aby nešli ľahkou cestou ( maďarizácia, ponemčenie) , ale žiada, aby vytrvali v boji za vlasť „ Peklo zrádcum, nebe Slávum věrním „ - skladba končí odkazom všetkým živým, aby sa učili z príkladu odsúdených i oslávených a milovali svoj národ. Z OSTATNEJ TVORBY: - svoje názory na slovanskú vzájomnosť vyložil v spise O LITERÁRNEJ VZÁJEMNOSTI MEZI KMENY A NÁREČÍMI SLAVSKÝMI ( 1836) – išlo mu v  ňom o vytvorenie užších kultúrnych vzťahov medzi jednotlivými kmeňmi Slovanov, v tom videl prostriedok prekonať nedostatky kultúrnych stykov - v súlade so súvekými názormi sa venoval zbieraniu ľudových piesní, v ktorých videl doklad estetickej vzácnosti – výsledkom sú NÁRODNIE SPIEVANKY ( 1834-35) , zbierka ukázala veľké bohatstvo jazykovej a estetickej kultúry ľudu. JÁN HOLLÝ- (1785 – 1849) - dostal prívlastok slovenský Homér - katolícky kňaz - písal v bernolákovčine a pôsobil v Maduniciach, keď mu vyhorela fara (ostal poloslepý) šiel k svojim priateľom na Dobrú Vodu, kde ho navštívili Štúr, Hurban, Hodža, aby sa poradili o uzákonení spisovnej slovenčiny, Ján Hollý im požehnal - zaoberal sa myšlienkami humanity, slobody, vlastenectva, národného uvedomenia, rozvíjal národnú hrdosť, národnooslobodeneckú ideu slovanstva SVATOPLUK - národný epos ( verná kópia Homérových eposov), písaný v bernolákovčine - pôvodný názov „ Víťazská báseň v 12 spevoch“ - skladá sa teda z 12 spevov, podklad tvoria historické fakty: - Veľkomoravský panovník Rastislav čelí náporu Východofranskej ríše, ktorá si chce podmaniť slovanské kmene na Morave a Slovensku - Svatopluk zradí Rastislava, vydá ho nemeckým vojskám - Víťazstvo Svatopluka v devínskom boji - zrážka nemeckých a slovanských vojsk 1.spev: PROPOZÍCIA - naznačenie deja – obsahu diela - hl. postavou je Svatopluk - veľkomoravské knieža, hlavné myšlienky vlastenectva, slobody a humanity - epos má črty klasicizmu (forma a žáner) i romantizmu (láska k vlasti, žene), autor prebral niečo aj z antiky (epická šírka, názornosť pri zobrazovaní scén, mohutnosť) NÁMET: - nástupnictvo Svatopluka - „ Spívam jak hroznú, Svatopluk na Karolmana védel vojmu, i jak víťaz, seba aj svój od jeho vlády oslobodil národ, nepodlehlý stal sa panovník a zmužilých veľké založil kráľovstvo Slovákov“ - opisuje tu Svatoplukovo väznenie Nemcami - Karolman ( franský kráľ) Svatopluka prepustí pod podmienkou, že sa ujme velenia nad vojskom proti Slavomírovi a po dobytí VM bude Karolmanovým vazalom, dozvie sa to vyzvedač a dá správu o zrade Rade starších na Devín (reakcia je v piatom speve) - nastane celonárodná mobilizácia vojska (V. spev) - VI.spev –hostina na Karolmanovom dvore, Svatoplukovo rozprávanie o dejinách Slovanov, o ich živote v pravlasti ( India) o ich príchode sem - Svatopluk na čele nemeckých vojsk prichádza pod Devín – tu zatúži po samostatnosti a osobnej moci, tajne prejde na stranu slovanského vojska, kde ho zvolia za veliteľa- dochádza k nerozhodnej bitke medzi oboma stranami - epos sa končí podľa vzoru Vergíliovej Eneidy súbojom dvoch hlavných hrdinov – boj medzi nemeckým vodcom Britvaldom a Svatoplukom - Svatopluk vyhráva a stáva sa panovníkom Veľkej Moravy - je to klasické dielo podľa vzoru antických diel · klasická kompozícia: propozícia ( naznačenie deja), invokácia ( vzývanie múz- umka), za tým in medias rez ( vstup priamo do deja), 12 spevov – vlastný epos · hlavná dejová línia doplnená vedľajšími – epická šírka eposu · opisy spomaľujú dej, autor dej nekomentuje - písaný v  hexametre Z OSTATNEJ TVORBY: - veľké epické skladby s veľkomoravskými námetmi : Cyrilo-metodiáda a Sláv - Selanky – 21 idylických básní, ktorými ospieval prírodu v najkrajších obdobiach jari a leta a dedinského človeka v jeho tvorivej práci. Niekedy ho stavia do protikladu s mestským človekom. Napísané na motívy Vergíliových diel Bucolica, Georgica - Žalospevy – ich predmetom je národný život v minulosti a súčasnosti. · Hollý preložil Vergiliove diela