Optika je časť fyziky, ktorá skúma podstatu svetla a zákonitosti svetelných javov, ktoré vznikajú pri šírení svetla a pri vzájomnom pôsobení svetla a látky. Zdroje svetla sú za a) prirodzené - slnka b) umelé - žiarovka c) chromatické - napr - biele svetlo (7 farieb) d) monochromatické-laser Medzi optické prístroje patria napríklad oko, lupa, mikroskop, ďalekohľad. Lom čiže refrakcia je prechod svetla rozhraním dvoch optických prostredí, pri ktorom sa lúč láme. Inak povedané lom svetla nastane, keď svetelný lúč prechádza do druhého prostredia. Ako prvý zákon lomu vyslovil - a je teda aj jeho objaviteľom - Snellius Willebrodus - vlastným menom Snell van rojenia Willebrod - ktorý žil od roku 1580 až do 30.10.1626. Bol to holandský matematik, prírodovedec, fyzik a astronóm, profesor na univerzite. Zákon lomu vyslovil v  roku 1620 a ako prvý uskutočnil v Holandsku meranie dĺžky poludníka. Snellov zákon lomu znie - Pomer sínusu uhla dopadu a sínusu odrazu je rovný převrácenému pomeru indexov lomov daných dvoch prostredí. K tomuto zákonu dodal Pan Palica dobrý postreh, ktorý všetci poznáme na 100% z praxe a to je, že Palica do vody ponorená zdá sa byti zlomená. Po triede som vám poslala obrázok, ktorý sa vám teraz pokúsim vysvetliť: Svetlo dopadá na rozhranie do bodu dopadu 0 pod uhlom dopadu Alfa. Rovinu na ktoré sa svetlo láme, určuje rozhranie, ak je rovné, popr. tangenciálna rovina k  rozhranie v bode 0, ak je zakrivené. Kolmica k tejto točné rovine sa nazýva kolmica dopadu (k). Lúč dopadajúceho svetla a kolmica dopadu leží v rovine, ktorú nazývame rovina dopadu. Lomený lúč smeruje z bodu 0 druhým prostredím pod uhlom lomu Beta a leží v rovine dopadu. Aj uhol sa meria od kolmice dopadu Matematickým vzorcom vyjadrené sínus Alfa = v1 = n2 sinus Beta = v2 = n1 N je index lomu a je to pomer rýchlosti svetla vo vákuu a rýchlosti svetla v danom prostredí. Ak porovnáme obe prostredia jedno opticky redšie a jedno opticky hustejšie. Opticky hustejšie prostredie je to, ktoré má väčší index lomu.