Opisný slohový postup : Proces ľudského poznávania sa začína zmyslovým vnímaním sveta. Nevyhnutnou podstatou rozvoja myslenia a teoretických poznatkov sú informácie o konkrétnych vlastnostiach predmetov a javov, ktoré získavame zmyslovými orgánmi. Schopnosť pozorovať umožňuje človeku samostatne získavať väčší počet informácií ľahšie riešiť mnohé problémy a primeranejšie sa správať v rozličných situáciách. Opisný sloh vzniká tak, že podávateľ vyberá pre svoj prejav vonkajšie alebo vnútorné znaky a zložky veci, osoby alebo javu. Tieto znaky podávateľ uvádza ako pozorovateľ. Neuvádza ich teda ako vlastné zážitky alebo zážitky inej osoby. Funkcia a obsah opisu, druhy opisu :Funkciou opisu je čo najpresnejšie a najnázornejšie slovami vystihnúť pozorovaný predmet alebo jav, čiže vystihnúť jeho znaky, črty a vlastnosti. Ide vlastne o výpočet znakov a vlastností na otázky: Aké je to? Ako to vyzerá? Z čoho sa to skladá? Ako to funguje? Ako sa s tým narába? Na začiatku , zväčša pri odbornom opise, teba stručne odpovedať na otázku: Čo je to?, čiže treba predmet klasifikovať, zatriediť. Opis, najmä odborný, býva často súčasťou výkladu, v ktorom sa vysvetľujú, objasňujú zákonitosti a príčinno-následné vzťahy a funkcie javov i predmetov. Od funkcie opisu závisí, ktoré znaky a vlastnosti objektu a ako uvedieme a či budeme opisovať iba na základe zmyslového vnímania alebo na základe analytického pozorovania. Podľa toho rozlišujeme opis: jednoduchý, odborný a umelecký. Každý z týchto opisov môže byť statický - opisuje objekt v stave pokoja, alebo dynamický – opisuje objekt v pohybe, alebo opisuje následnosť činností pri výrobe niečoho – opis pracovného postupu. Niekedy sa nehybný objekt opisuje tak, ako ho vníma alebo pozoruje pohýbujúca sa osoba – opis s dejovým rámcom (dejový opis). Je častý v publicistike (reportáž) a v umeleckej literatúre. Pri opise zložitejšieho prístroja alebo pracovného postupu ide často o hybrid (zmiešaný útvar) statického a dynamického opisu. Niekedy je ťažké rozlíšiť odborný a jednoduchý opis, pretože každý opis smeruje k odbornosti. Aj umelecký opis môže obsahovať odborné vyjadrovanie, najmä termíny, aj keď jeho cieľom je vyjadriť, ako objekt pôsobí na city, aké vyvoláva nálady, predstavy, teba subjektívne pocity.  Kompozícia opisu :Kompozičná stránka opisu tiež závisí od jeho funkcie. Napr.: v reklamnom opise nového typu osobného auta sa začína tými znakmi, ktoré sú atraktívne pre kupujúceho: vzhľad karosérie a interiéru, malá spotreba benzínu atď. Pri kompozícii je najefektívnejšie načrtnúť si istý plán, kompozičný postup, aby sme na nič nezabudli. Napríklad : opis zhora dolu, zľava doprava, od podstatných znakov k menej podstatným, od celku k častiam atď. Základnými jazykovými prostriedkami opisu sú podstatné mená, prídavné mená, príslovky spôsobu a miery a slovesá. V opise veľmi záleží na ich presnom výbere, aby sme dosiahli čo najdokonalejšiu predstavu o objekte u prijímateľa opisu. Štylizácia opisu Štylizácia opisu závisí od druhu opisu. V statickom, najmä odbornom opise prevláda menné vyjadrovanie, pasívum a polovetné príčasťové konštrukcie, napr.: chladiaci okruh je naplnený, kryt chrániaci pred poškodením atď. Nadmerná zhustenosť vetnej stavby, ale aj prílišná uvoľnenosť stavby viet a ich nadväznosti alebo opakovanie rovnakých spájacích výrazov však pôsobia nepriaznivo na vnímanie obsahu viet. Opis a charakteristika :S pojmom charakteristika sa stretávame skôr v slovesnom ako v mennom tvare. Napríklad v publicistickom rozhovore alebo na vyučovaní: „ Charakterizujte túto novú metódu, charakterizujte informáciu ako slohový útvar“. Charakteristika je vystihnutie najvýznamnejších znakov, telesných a duševných vlastností, typických čŕt predmetu, osôb alebo celých skupín ľudí. Kým opis je vecné, presné vypočítanie podstatných znakov, charakteristika podáva prevážne odlišné, typické iba najnápadnejšie vlastnosti a znaky. Podľa autorovho postoja je char. subjektívna , keď podáva aj hodnotenie charakteristických vlastností, a objektívna, keď vymenúva význačné vlastnosti bez osobného hodnotenia, bez osobnej zaujatosti. Char. môže byť priama, keď autor podáva bezprostredne, sám charakteristické črty, alebo nepriama , keď charakteristiku nepodáva sám autor, ale niektorí z hrdinov diela pri rozprávaní, v rozhovore, v myšlienkach, alebo charakteristika vyplýva z konania, reči a myšlienok ľudí.