Keď ľudia vynašli jeden zo svojich najväčších vynálezov – písmo, dokázali uchovávať svoje myšlienky pre seba i pre druhých. Túžba poznať minulosť sa prejavila už v antike. Odtiaľ pochádza aj pojem história, ktorý sa prvýkrát objavil v gréčtine. V slovenčine mu zodpovedá pojem dejepis - dejiny.

Dejiny boli rozčlenené na priestorové, vecné a chronologické.

Priestorové členenie dejín

- rozdeľuje dejiny na všeobecné, univerzálne a regionálne.
- ide tu vlastne o dejiny obcí, miest, regiónov, okresov, stolíc, žúp, krajov,...

Vecné členenie dejín

- vychádza z poznania, že predmetom štúdia histórie sú všetky významné udalosti, procesy, ktoré prebiehali vo vývine ľudskej spoločnosti - oblasti politiky, kultúry, školstva, štátu a pod.

Chronologické členenie dejín

- je najstarší a najzvyčajnejší spôsob rozdelenia dejín
- historici rozdelili dejiny na viaceré periódy, oddelené významnými historickými medzníkmi
- je to tzv. periodizácia dejín. Za medzníky zvyčajne vyberali významné politické udalosti, nie dlhodobé procesy. Takto vzniklo rozdelenie na pravek, starovek, stredovek a novovek.

PRAVEK

- vznik prvých staroorientálnych štátov
- nové písmo

STAROVEK

- pád Západorímskej ríše (v roku 476)

STREDOVEK

- v období renesancie a humanizmu v druhej polovici 15. storočia
-mestá, cirkvi (ktorej patrila vtedy 1/3 majetku)

NOVOVEK

- objavenie Ameriky(1492)
- Lutherova reformácia (1517)
- Francúzska revolúcia (1789)

Najnovšie dejiny začínajú autori rokom 1918, iní 1945 a označujú ich ako súčastné dejiny.

Marxistická periodizácia dejín vychádzala z rozdelenie dejín na spoločensko–ekonomické formácie. Praveké obdobie označovala ako prvotnopospolnú spoločnosť, starovek ako otrokársku, stredovek ako feudálnu spoločnosť a novovek ako prechod od feudalizmu ku kapitalizmu a kapitalistickú spoločnosť.