Ondrej II.(1205-1235) už ako 11 ročný bol vyhlásený za haličského kráľa( po roku bol vyhnaný), mal rád vojny a obľuboval život v prepychu. Bol dobrý v Donačnej politike- rozdával majetky za zásluhy. Bol veľmi slabý panovník.
 Po smrti Bela  III. sa kráľom stal jeho najstarší syn Imrich a Ondrej získal bohatstvo a hradné panstvo, tento majetok sa však rýchlo míňal. Vojenskou silou si od svojho brata vymohol Dalmáciu a Chorvátsko, vládol tu ako neobmedzený panovník( uďeľoval výsady a vyberal vlastné dane). Po bratovej smrti sa stal následníkom jeho syn Ladislav, keďže bol maloletý, ako regent za neho vládol jeho strýko Ondrej II.
Ladislav ako 5ročný zomrel a kráľom sa stal natrvalo Ondrej II.
Ondrej II. zahynul pri vojenských výpravách najčastejšie do Haliča.
Nákladné vojenské výpravy, prepych a neuvážená donačná politika, vyčerpali kráľovskú pokladnicu. Kráľovská moc upadla a rástla moc šľachty.
Zlatá bula sicílska bola prijatá v roku1222-panovník sa zaviazal rešpektovať výsady uhorskej šľachty.
Každoročne sa v stoličnom Belehrade usporiadal snem, ak sa kráľ nemohol zúčastniť , zastúpil ho palatín.