Najvyšší bod: Džabal aš- Šám, 2980 m

Prírodné zdroje: ropa, zemný plyn, trochu mramoru, vápenec, azbest, chróm, sadrovec

Rasové a národnostné zloženie( %): Arabi 88, Balúčistanci 3, Peržania 3, Indovia a Pakistanci 3

Priem. dĺžka života: muži 73 rokov, ženy 76 rokov

Mena: ománsky rijál

HDP na 1 obyvateľa: 20 400 USD

 

Omán bol dlho chudobný poľnohospodársky a rybársky štát. Ropa sa tu začala ťažiť až v roku 1967.  Okrem ropy sa tu ťaží plyn a medená ruda. Produkcia medi má dlhodobú tradíciu pri meste Suhar. Ešte väčšiu tradíciu má poľnohospodárstvo a rybolov. V Ománe, podobne ako aj v niektorých ďalších arabských krajinách sa rozšírilo pestovanie plodín v oázach vo viacerých poschodiach. Najvyššie poschodie tvoria ďatlové palmy, stredné citrusy, a iné ovocie a nižšie poschodie obilie a zelenina. V horských oblastiach sa pestujú orechy, broskyne a hrozno. Vidiečania chovajú hlavne kozy a ťavy. Poľnohospodárstvo sa po rozvoji ropného priemyslu upadlo, veľa základných potravín sa musí dovážať. Svoj význam si však zachovaj rybolov, ktorý využíva kvalitné lovné areály v Ománskom zálive a v priľahlom Arabskom mori.  Okrem odvetí spätý s ropou je dôležitý potravinársky priemysel a priemysel stavebných hmôt. Časť spotrebného tovaru sa stále vyrába v remeselníckych dielňach. Medzi miestnymi remeselníkmi vynikalo hrnčiarstvo a zlatníctvo.  Aj keď došlo v modernej histórii Ománu k obdobiam politickej izolácie, v súčasnosti sa považuje za otvorenú ekonomiku. Omán sa snaží budovať kvalitnú infraštruktúru- rozširuje cestnú sieť a prístavy