Olympijske hry.

 Asi každý  pozná Olympíjské hry len z televízie a internetu , ale  teraz sa dozviete neičo vaic.Olympia leží na západnom Peloponéze, v kraji nazývanom pred tisícročiami i dnes Élis. Je jedným z najznámejších miest na svete. Pritom nie je to tak dávno, čo sa skrývala pod vrstvou sčerneného bahna. Ľudia o Olympii vedeli len toľko, že kedysi existovala. Vzkriesenie Olympie patrí medzi veľké výkony ľudského umu. No azda väčšie a záslužnejšie je to, čo po ňom nasledovalo: vzkriesenie olympijských hier. Tieto hry sa opäť stali najvýznamnejšou športovou udalosťou sveta a presne tak, ako kedysi bojujú na nich najlepší z najlepších o česť víťaza.

 . Konali sa tu vyše tisíc rokov hry, na ktorých nikdy nevytasil Grék na Gréka meč, nech to bol účastník súťaží či obyčajný divák, a nepriateľ neprelial krv nepriateľa. Ak máme v úcte meno francuzkeho baróna Pierra de Courbertina, ktorý sa zaslúžil o vzkriesenie olympijských hier koncom 19.storočia, nemôžeme nespomenúť meno élidského kráľa Ífita z konca 9.storočia pred naším letopočtom, ktoý sa podľa gréckej tradície zaslúžil o ekecheriu - všeobecný posvätný mier medzi všetkými gréckymi štátmi počas olympijských hier.

 Pre starých Grékov bola Olympia posvätným územím a jedným z najvýznamnejších stredísk spoločných stretnutí. Tu sa schádzali každé štyri roky najlepší z najlepších a súťažili o olivový veniec a titul olympionika, čo bola najvyššia pocta, akú mohol v ich očiach smrteľník dosiahnuť. Olympia bola tak miestom, kde sa upevňovalo vedomie spolupatričnosti Grékov a olympijské športové slávnosti boli zároveň najväčšou kultúrnou a spoločenskou udalosťou gréckeho sveta. Olympijské hry sa konali podľa gréckych údajov prvý raz roku 776 pred n.l. a posledný raz roku 393 n.l., t.j. dovedna 293 razy. Olympiu považovali Gréci za doménu najvyššieho boha Dia, podľa jeho sídla, nadoblačného Olympu , dostala tiež meno. Jej jadro tvoril posvätný okrsok Altis, ktorý krášlili chrámy, oltáre, sochy bohov a olympijských víťazov, pamätné dosky a úschovne pokladov. Za ohradným múrom tohto okrsku boli športové zariadenia: štadión, hipodróm, telocvične, bazény. Na priestranstvách medzi nimi stáli budovy správy hier, ubytovne pre pretekárov a vybraných hostí, kúpele a obytné domy. Počas hier  ožívalo celé jej okolie a Olympia sa zmenila na stanové veľkomesto. Olympijský štadión sa skvie v celej svojej dávnej sláve..Dnešný štadión je podľa jeho objaviteľov "neskoroklasický" a teda v poradí tretí. Vlastný štadion v gréckom zmysle, t.j.pretekárska trať,tvorí obdĺžnik s rozmermi 212.5 krát 31 metrov.Nie je to však presný obdĺžnik. Na západnej strane je asi o štvrť metra užší, na východnej o štvrť metra širší,okrem toho je po dĺžke máličko vyklenutý smerom von.Táto neprevidelnosť je zrejme úmyselná. Na južnom svahu vystupujú z trávy zvyšky kamennej tribúny,kde stálo pôvodne desať kresiel pre usporiadateľov hier a zároveň sudcov.Na severnom svahu, sú zvyšky mramorového oltára bohyne Démétry Chamyny,odkiaľ sa prizerala hrám jedna jej kňažka ako zástupkyňa ženského pokolenia.Trať merala od štartu k cieľu 192.27 metra a ohraničovali ju dva kamenné prahy. Na juh od štadióna sa tiahol kedysi hipodróm,kde sa konali olympijské preteky na koňoch a na vozoch.Tvoril ho veľký obdĺžnik zakončený na užších stranách polooblúkmi,ktorý obkolesovali,takisto ako štadión, trávnaté svahy pre divákov.

 Athénsky rečník Lýsias nazval roku 338 pred n.l. Olympiu najkrajším miestom v Hellade. Dá sa o tom diskutovať, lebo krásnych miest je v Grécku na každý prst desať. Máloktoré však vyžaruje takú atmosféru mieru a pokoja, máloktoré pôsobí takým dojmom pohody. Je tu všetko, čo sa spája s predstavou pozemského raja: zelené pahorky s vysokým modrým nebom, strieborná rieka v údolí, obzor lemovaný cyprusmi a tujami, šum olív a spev slávikov, farba a vôňa vavrínov, mýrt, oleandrov, mimóz a kvetov čo nemajú v našej reči meno. Je to ozaj asi jedno z najkrajšícj miest sveta.. Dnes majú olympijské hry úplne inú podobu . Sú raz za štyri roky. Sú letné a olympijské hry. Každým obdobím pribudájú nové disciplíny a každým rokom sú honosnejšie . Krajiny s astriedajú v ich usporiadaní- Vždy usporiadateľ avyberá najvyššia komisia. Štať organizujúci hry sa snaží ukázať a predviesť čo najlepšiu organizáciu. Olympíjske hry sú vždy veľkým sviatkom. Olympíjska medaila je snom každého športovca.  Dokonca je  aj paralympiáda ,kde súťažia handikapovaní športovci. Čiže možnosť ma každý.