Vypracovala: B. Horváthová

 

 

Ľudské oko je optický prístroj. Jeho hlavnou súčasťou je spojná optická sústava, ktorá na sietnici utvára skutočné, zmenšené a prevrátené obrazy predmetov.

Pomocou zrakového nervu sa tieto informácie prenášajú do mozgu. Skúsenosťou získanou od narodenia vnímame prevrátené obrazy predmetov ako priame. Optickú sústavu tvoria priehľadné prostredia: šošovka, očný mok, rohovka, sklovec.

 

1) úpon postranného svalu, 2) očné bielko, 3) sklovec, 4) cievovka, 5) sietnica, 6) ústredná jamka, 7) centrálna tepna, 8) zrakový nerv, 9) bradavka zrakového nervu, 10) vráskovec, 11) závesný aparát ošovky, 12) dúhovka, 13) šošovka, 14) rohovka, 15) predná komora, 16) spojovka, 17) úpon priameho svalu 25cm.

 

 

Očná šošovka je dvojvypuklá spojka, ktorej index lomu sa od povrchu do vnútra zväčšuje. Jej vzdialenosť od sietnice je stála. Zaostrovanie oka na predmety v rôznych vzdialenostiach od neho, akomodácia oka, sa uskutočňuje tak, že kruhový sval napína šošovku, čím sa mení jej zakrivenie, a tým aj optická mohutnosť.

Najbližší bod, ktorý sa zobrazí na sietnici sa volá blízky bod. Ďalšie body bližšie k oku sa zobrazujú neostro. Najvzdialenejší bod, ktorý sa na sietnici zobrazí ostro, nazýva sa ďaleký bod. Pri normálnom oku je ďaleký bod v nekonečne. Oko sa najviac akomoduje pri pozorovaní predmetov v okolí blízkeho bodu. Tu sa oko rýchlo unaví. Vzdialenosť, v ktorej môžeme predmety dlhšie pozorovať bez väčšej únavy (čítať, písať) je 25 cm. Túto vzdialenosť nazývame konvenčná zraková vzdialenosť: d=25 cm

Normálne oko utvára na sietnici obrazy všetkých predmetov, ktoré sú medzi blízkym a ďalekým bodom.

Keď je oko predĺžené , alebo má veľkú optickú mohutnosť, utvára sa obraz vzdialeného predmetu pred sietnicou – hovoríme, že oko je krátkozraké. Aby oko videlo ostro aj vzdialené predmety, treba zmenšiť jeho optickú mohutnosť. To dosiahneme vhodnou rozptylkou.

Keď sa okom utvorí obraz vzdialeného predmetu za sietnicou, oko je ďalekozraké. Optická mohutnosť ďalekozrakého oka je malá. Korekciu dosiahneme vhodnou spojkou.

 

 

 

Na sietnici sa vytvára primerane osvetlený obraz adaptáciou dúhovky, ktorá má v tme priemer približne 6 mm, pri dennom svetle 2 mm. Najcitlivejšie miesto sietnice je žltá škvrna, kde je najväčšia hustota orgánov citlivých na svetlo a na rozoznávanie farieb (tyčinky a čapíky).

Veľkosť obrazu na sietnici závisí od zorného uhla. Zorný uhol , zvierajú svetelné lúče prechádzajúce optickým stredom šošovky a okrajmi predmetu.

 

 

 

Čím je ten istý predmet bližšie k oku, tým je zorný uhol  väčší. Oko je schopné rozlíšiť dva predmety, keď ich vidí pod zorným uhlom

Krátko trvajúci zrakový vnem sa pri bežnom osvetlení zachováva približne 0,1 s. Zachovanie vnemu (zotrvačnosť oka) umožňuje vnímať postupnosť rýchle sa striedajúcich obrazov ako plynulý dej. Pozorovanie oboma očami a spracovanie signálov oboch očí v mozgu umožňuje priestorové videnie, ktoré sa stráca až pri vzdialenostiach predmetov väčších ako 450m.

 

 

Príklad: Akú výšku bude mať na sietnici obraz budovy, ktorá má výšku 50 m a je vzdialená 400 m? Aká bude ohnisková vzdialenosť a optická mohutnosť optickej sústavy oka pri zaostrení na budovu? Vzdialenosť medzi očnou šošovkou a sietnicou je 15 mm.

A = 400 m; a, = 15 mm = 0, 015 m; y = 50 m ; y, = ?

 

 

 

 

 

 

Úlohy:

 

1) Stručne popíšte oko.

2) Čo nazývame konvenčná zraková vzdialenosť?

3) Aké je krátkozraké oko a ako korigujeme túto chybu?

 

 

Obrázková príloha:

kniha – Zdravoveda ,M.Beniak a kol.

J. Pišút a kol. – Fyzika pre 4. Ročník

 

 

Použitá literatúra:

J. Pišút a kol. – Fyzika pre 4. Ročník

P. Tarábek a kol. – Zmaturuj z fyziky